Svitlana sa narodila trochu zvláštna. Jej brat bol pekný, vysoký, štíhly brunet so sivými očami a milým úsmevom. Svetlana bola jeho úplným opakom. Mala biele vlasy, takmer žiadne mihalnice ani obočie a pery ako tenká niť. Samotné dievča bolo chudé a nemotorné. Jej rodičia dúfali, že po škole priberie, ale márne.
Od školy nikto nechcel so Svitlanou chodiť, pretože chcela mať priateľa, ako všetky ostatné dievčatá, s ktorým by mohla ísť do kina alebo na ples, ktorý by jej dal kvety. Svitlana počúvala príbehy svojich kamarátok a veľmi žiarlila. Jej situáciu zhoršovali aj rodičia: – Ach, dcéra, kto ťa bude takto potrebovať, kto si ťa takto vezme?
Svitlana, prečo si sa tu narodila, je to až čudné, akoby si nebola naša… tvoj brat rastie taký pekný a ty máš problémy so svojím vzhľadom… Svitlanu bolelo, keď to počula od svojich najbližších, chcela aspoň nejakú podporu.Potom jej kamarátka pozvala Svetlanu na návštevu k jej novému priateľovi, ktorého brat bol na návšteve z mesta, a tak sa rozhodli, že si doma urobia diskotéku.
Svetlana si zafarbila mihalnice, nafarbila obočie a pekne sa obliekla, akoby jej bolo dobre. Na večierku si trochu vypila a potom jej brat jej priateľa Vadym začal nalievať čoraz viac. Takto sa spolu ráno zobudili. Svetlana bola taká zmätená, že si toho veľa nepamätala, ale zbalila si veci a vybehla von.
S odstupom času si všimla, že sa jej zaoblilo brucho, ale ruky a nohy mala stále tenké. Jej mama si tiež všimla zmenu – bola tehotná alebo čo? “Áno, mami… stalo sa to náhodou. “Je mi to ľúto.” -Ano, mala by si byť šťastná, naopak, toho nešťastníka si vezmeme k tebe. Bude mať manžela a dieťa.
Museli sa vziať a Vadimovi sa to vôbec nepáčilo. Nemal v pláne zviazať svoj život s blondínkou Svetou. Začal piť a každým dňom toho robil viac a viac. – “Sveta, s kým to robíš? Našla si si priateľa? Rýchlo daj večeru na stôl, som unavená. – “O čom to hovoríš, volala mama. Večera je už na stole.
– “Neodporuj mi! Ja pôjdem do obchodu kúpiť nejaký alkohol a ty sa schovaj v izbe, aby som ťa nevidel. Čas plynul a po hologramoch sa Vadimovi začala Sveta páčiť. Jedného dňa dievča unavilo znášať to všetko, že ju manžel nielenže nemiluje, ale si ju ani neváži a nestavia ju do žiadnej pozície.
Rodičia jej povedali, aby sa Vadima držala, pretože lepšieho muža s jeho výzorom nenájde. Jeho brat sa stále usmieva, pretože mal v živote viac šťastia na svoju tvár. Svetlana si práve balila svoje veci, aj veci dieťaťa, pretože toho veľa nemala. Nasadla na vlak a odišla bez toho, aby o tom niekomu povedala. Na novom mieste začala pracovať ako opatrovateľka v materskej škole a začala žiť sama, ale šťastne a pokojne.
