Som starší muž, mám 59 rokov. Oženil som sa, keď som mal 19 rokov. So svojou manželkou som bol ženatý 40 rokov. Prežili sme toho veľa: hádali sme sa, chystali sme sa rozviesť, na chvíľu sme sa rozišli a potom sme sa opäť zmierili. Skrátka, prešli sme si ohňom, vodou aj mosadzou.
Ale ja som so svojou ženou nie kvôli silnej láske. Len som ju mal rád a požiadal som ju o ruku. Nikdy v živote som nebol zamilovaný, vždy som sa vysmieval kamarátom, ktorí o svojich priateľkách hovorili, akoby to boli nebeské bytosti. Nikdy som to nechápal. Až kým som ju nestretol.
S ňou som žil novým spôsobom. Môj život dostal nové farby, cítil som sa ako mladý dvadsiatnik. Manželka mi hovorí, že by som mal odísť od rodiny, ale nemôžem len tak škrtnúť všetko, čím som celý ten čas žil. Okrem toho, ak pôjdem za novou ženou, nikto z mojej rodiny ma nepochopí.
A počul som príbehy, keď muž odíde za mladou milenkou a ona ho opustí, a on zostane pri rozbitom koryte. Ale aby si niečo našiel, musíš sa niečoho vzdať. Som medzi dvoma ohňami. Na oboch stranách sú moje milované ženy. Jedna mi dávala svoju lásku a starostlivosť celých 40 rokov.
Podporovala ma, smútila so mnou a tešila sa z mojich úspechov. Už nie je len mojou manželkou, ale niečím viac.Už som si tým istý. A ten druhý je ako závan čerstvého vzduchu. Dala môjmu životu nový zmysel. Sivá každodennosť ustúpila rušným dňom. Neviem si bez nej predstaviť svoj deň.
Môžem sa s ňou rozprávať o čomkoľvek, môžem s ňou ležať doma celé dni, môžem žiť prítomnosťou. Ale je tu jeden problém. Postavila ma pred voľbu: buď opustím svoju ženu a zostanem s ňou, alebo ona opustí mňa. Obe možnosti sú mi cudzie. Nemôžem ich stratiť.
Ako sa môžem rozhodnúť za takýchto okolností, povedzte mi. Život je zvláštna vec… Žil som pokojne 59 rokov a potom, bác, mám túto hádanku. V hlave mám argumenty z oboch strán, myšlienky sú mimoriadne protichodné. V jednej sekunde si myslím jedno, v druhej druhé. Dostávam strach, keď premýšľam o tom, akí sme my muži zraniteľní voči “nežnému pohlaviu”.
