Moja sestra ma neustále obviňuje z nespravodlivého rozdelenia dedičstva. Faktom je, že po otcovej smrti nám zanechal dvojizbový byt v meste a dom v dedine uprostred ničoho.
V tom čase v byte žila moja sestra s manželom. A ja s manželom sme boli v prenájme. Moja sestra povedala, že sa z tohto bytu nebude sťahovať a chce ho pre seba. Keďže bola tehotná, rozhodol som sa jej nedotýkať a urobiť, čo chcela. Môj manžel do toho veľmi nezasahoval.
Išli sme sa pozrieť na dom a boli sme zhrození. Neboli tam žiadne podmienky a žiadni susedia. Rozhodli sme sa, že sa tam nedá žiť, a vrátili sme sa do nášho prenajatého bytu. Ale o dva roky neskôr za nami prišli ľudia, že chcú kúpiť náš dom, pretože tam stavajú chaty.
Napodiv sa niečo zmenilo a teraz ponúkali výhodnú kúpu výmenou za dom. Okamžite som súhlasil, pretože za tie peniaze sme mohli kúpiť trojizbový byt v dobrej štvrti a ešte nám zostali peniaze na opravy.
Čoskoro sme dom predali a kúpili byt. Keď sme sa sťahovali, zavolal som sestre. Najprv bola šťastná, lebo si myslela, že sme si všetko zobrali. Ale potom, keď zistila, že som predal dom a kúpil tento byt, začala hovoriť, že som všetko rozdelil nespravodlivo. Ona má dvojizbový byt v chruščovovke a ja mám trojizbový byt v dobrej štvrti.
Vysvetlila mi, že to bola jej voľba a že mi nechala tento dom a nemyslela na mňa. Teraz mi z času na čas zavolá a žiada peniaze, ale ja si to nevšímam. Nikdy sme neboli skutočnými priateľmi.
