Môj život sa nevyvíjal tak, ako som si predstavoval, keď som bol na univerzite. Do svojich 36 rokov som žil s matkou. Pracoval som a zarábal oveľa viac ako priemerný občan našej krajiny. O niečo viac ako polovicu svojho platu som dával matke na komunálne služby, potraviny a najrôznejšie veci do domácnosti a zvyšok som si nechával na benzín a vreckové.
Keď som mal 36 rokov, stretol som Marinu. Hneď sme si padli do oka a ani to, že už mala dcéru z prvého manželstva, mi nezabránilo, aby som si ju vzal. Spočiatku bolo všetko v poriadku.Na matrike sme mali skromnú svadbu, pozvali sme priateľov a rodinu, pojedli sme v našej obľúbenej reštaurácii a ja som sa nasťahoval k manželke.
Žila s dcérou v trojizbovom byte, zarábala o 25 % viac ako ja, ale ja som mal na starosti všetky výdavky na domácnosť a ešte viac, pretože moja žena bola pevne presvedčená, že muž sa musí postarať o celú rodinu. Začal som si všímať, že môj plat na všetko kriticky nestačí, pretože peniaze mi dochádzali oveľa skôr ako na konci mesiaca.
V takýchto chvíľach moja manželka dostávala svoj plat, ktorý bol odložený pre jej vlastné potreby, s nespokojnou tvárou. Začal som vtedy veľa šetriť, zrazu som dokonca prestal dávať matke peniaze z každého platu, ale môj zárobok stále nestačil na všetko.Raz som prišla k mame domov a videla som, že jej chladnička je prázdna.
Moja úbohá mama mohla zo svojho dôchodku sotva zaplatiť účty za komunálne služby a na jedlo jej nezostali žiadne peniaze. Potom som matke začal dávať z každého platu 3 000, ale potom mi manželka začala hovoriť, že pri takomto tempe si nikdy nenašetríme na dovolenku pri mori.
Teraz si hľadám prácu na polovičný úväzok, ale kým ju hľadám, musím každý deň počúvať manželkine tvrdenia, že by som nemal dávať časť svojho platu matke. Naozaj sa mi to nepáči a nemienim nechať matku hladnú kvôli manželkiným rozmarom. Páčil sa vám príbeh?
