S manželom sme mali dve deti. Vždy chcel zabezpečiť ich budúcnosť, preto neustále mizol za prácou do rôznych krajín. Po škole dcéra nastúpila na lekársku fakultu. Sám som sníval o tom, že sa stanem lekárom, ale nevyšlo to.
Preto teraz robím všetko pre to, aby som svojej dcére zaplatila vzdelanie a splnila jej sen. Po skončení stáže Ivanka oznámila, že sa vydáva. S manželom sme sa okamžite rozhodli, že jej poskytneme byt.
Po svadbe sme ho pomohli zrekonštruovať. Skrátka, zabezpečili sme im kompletný program.Syn išiel na vysokú školu a vyštudoval za mechanika. Oženil sa a rodičia jeho nevesty im dali jednoizbový byt, do ktorého sa presťahovali.
S manželom sme si pokojne vydýchli, ale mňa neustále trápila jedna myšlienka: synovi sme nič nedali. Jedného dňa som sa so svojimi pocitmi podelila s manželom a večer toho istého dňa sme sa rozhodli, že synovi darujeme pozemok. Možno by si na ňom chcel postaviť dom.
Cez víkend sme pozvali na návštevu syna a nevestu a povedali sme im, že máme pre nich darček.Odovzdali sme dokumenty môjmu synovi, ale z nejakého dôvodu nebol spokojný. Ani sa nepýtal, kde sa pozemok nachádza. Nevydržal som to a spýtal som sa ho: “Synku, čo sa deje? Dal si jej byt za 30 000 a mne pozemok za 10 000.
A, napodiv, sme veľmi stiesnení v malom jednoizbovom byte. Na jednej strane som svojho syna chápala. Ale na druhej strane nám rodičia nedávali ani stoličky. Všetko sme dosiahli sami. A on je predsa muž: je to jeho priama zodpovednosť zabezpečiť rodine byt.
