S manželom sme dlho šetrili na kúpu bytu pre nášho syna. Kúpili sme ho a zapísali na moje meno, aby sme mohli syna prekvapiť, ale on o ničom vopred nevedel. Vo veku 24 rokov sa môj syn oženil. Jeho voľba sa nám hneď nepáčila, ale s manželom sme im nestáli v ceste a dali sme synovi slobodu voľby.
Čoskoro potom sa s manželkou presťahovali do bytu, ktorý dostali ako svadobný dar. Bola som na nás taká hrdá! A videla som, že aj môj manžel bol šťastný, keď mohol dať synovi byt, a to dvojizbový.Postupom času nás moja nevesta len viac a viac sklamávala. Nadia bola hrozná gazdiná.
Nevedela, čo znamená šetriť, a o práci nechcela ani počuť. Nadia čakala, kým jej ponúknu prácu, kde by nemusela tvrdo pracovať a platili by jej len za jej pekné oči. Keď sme s manželom naznačili, že by si Nadia mohla chcieť nájsť prácu, povedala, že už hľadá, ale samozrejme, že nič nehľadá.
Vedela som, že moja snacha raz týždenne navštevuje kozmetický salón, aby si nechala urobiť vlasy a nechty a upraviť obočie a mihalnice. Za to všetko nechávala v týchto salónoch veľa peňazí a môj syn mal problém tieto peniaze zarobiť. Jedného dňa sa stalo niečo, čo nás naozaj znepokojilo a dalo nám to podnet na zamyslenie.
Išiel som navštíviť syna a našiel som tam dohadzovačku, ktorá, podotýkam, ich navštevovala každý deň, akoby to bol jej domov, a ja som prišiel len skontrolovať merače. Takže dohadzovačka a jej snacha pili čaj s rožkom, pozvali ma k stolu a potom mi Nadeždina matka začala vyčítať, že môj syn a Nadežda už rok bývajú v tomto dome a ja som im neprepísal byt.
Trvala na tom, aby som im dom preregistroval, aby sa jej nevesta konečne cítila ako plnohodnotná majiteľka domu. “Ja som vám dala takú nevestu, dokonalú ženu pre vášho syna, a ako sa mi môžete odvďačiť?” dohadzovačka sa šibalsky usmiala. “Teraz sa bojím, aby môjho syna nestiahli na svoju stranu…
