Keď som mala tri roky, narodila sa mi sestra Nina. Naša matka bola dominantnou postavou v rodine a môj otec plnil všetky jej želania. Keď chcela matka žiť lepšie, poslala otca pracovať navyše.
Po rokoch, keď sme zrekonštruovali náš dom a kúpili nový, otec ochorel a o rok neskôr zomrel. Aj po tejto strate zostala mamina panovačná povaha. O rok neskôr priviedla do nášho života nového muža. Môj nevlastný otec si nás s Ninou hneď neobľúbil.
Pod jeho vplyvom nás matka poslala do internátnej školy. Mala som štrnásť a Nina jedenásť rokov. Spočiatku nás mama občas navštevovala, ale neskôr, ako to v takýchto prípadoch býva, sme sa jej úplne odcudzili. Nina a ja sme žili ďalej.
Dostali sme štátny byt a založili sme si vlastné rodiny. Nedávno sme zistili, že naša odcudzená matka nás hľadá nie z materinskej lásky, ale z núdze. Opustil ju nový manžel a v dôsledku vážnej choroby prišla o nohy.
Bola osamelá a slabá. Stretli sme sa, aby sme jej povedali, ako sa už roky nestará o seba ani o nás. Od začiatku nás posielala preč bez toho, aby nám dala na výber.
Vzhľadom na Ninino tehotenstvo som sa zdržal hádok s matkou. Nakoniec sme sa s Ninou rozhodli, že ju navždy vyradíme z nášho života, rovnako ako to vtedy urobila ona.
