– Prečo si taký mazaný? Vzal si svoje deti na celé leto k mame. “Majte svedomie!” Sestra ani nepozdravila, ale už od prahu začala klásť požiadavky. Aby som bola úprimná, matka sama nechce vziať sestrine deti do svojej dediny. Marina ich privádza na plný matkin príspevok, v roztrhaných šatách a malých topánkach. Nedá im ani náhradné oblečenie.
Ak je v deň, keď sa ich chystá vziať, teplo, deti majú len tričko a šortky. Čo ak by bolo chladno? “To je v poriadku, kúpiš ich, sú to tvoje vnúčatá,” povedala mamina sestra. Lenže mamin dôchodok je malý a na kúpu oblečenia pre vnúčatá nemá peniaze navyše. S našou mamou máme dohodu, že jej dávam peniaze.
Na jedlo, ovocie pre deti, oblečenie alebo čokoľvek iné, čo potrebujú. Odsudzujem sestrinu drzosť: moja matka už do nás, svojich detí, investovala väčšinu svojho života. A teraz chce žiť chvíľu sama. Chce si našetriť na svoje vysnívané auto. Je naozaj možné, aby matka, ktorá vychovala dve dcéry, zabezpečila aj svoje vnúčatá?
Aj keby to bolo len na pár mesiacov v roku?- “Dimka ma pozvala k moru. “Kam teraz vezmem svoje deti?” sestra sa naďalej trápila. “Vezmi ich so sebou,” pokrčila som plecami. “Chcela som, ale Dimka je proti. Hovorí, že nepracoval celý rok, aby mohol brať cudzie deti cez more.” – Je to moja chyba, že mám deti a vychovávam ich sama?
Objektívne povedané, áno, je. Moja sestra mala manžela, otca mojich synovcov. Bol zodpovedný za dom a rodinu. Moja sestra chodila von len s kamarátkami a manželove peniaze míňala v baroch. On a jeho najmladší syn boli dokonca v nemocnici sami. Jeho sestra tam odmietla ísť – viete, tam sa nesmie fajčiť.
Pred dvoma rokmi si zbalil manželkine veci a vyhodil ju za dvere. Moja sestra si vzala deti a teraz žije sama, žobre o peniaze a nemôže pracovať. Dima, nový priateľ mojej sestry, sa mi mierne povedané nepáči: je úlisný, špehuje sestrine deti, je to nepríjemný chlap. Sestra ma začala presviedčať: “Možno by si si mala sadnúť?
Aj tak zostávaš celý deň doma. – Ja pracujem! Namietal som. – Je pobyt doma práca? – Ako vieš, ako vyzerá práca? V živote si nepracoval ani deň!” – Dobre, prepáč, ale rozhovor sa skončil, nemám čas. Začal som sestru vyprevádzať. O hodinu neskôr zazvonil telefón. Pozrel som sa na displej telefónu a uvidel som neznáme číslo.
Rozhodol som sa ho zdvihnúť – čo ak je to nový zákazník? Mýlil som sa – bol to Dima, ktorý ma potešil svojím telefonátom. Odveď deti preč, ako dobré dievča! Hneď teraz vstaň a choď do dediny! Sám prídem a privediem ťa späť. A nie je pravda, že ťa privediem späť živého a zdravého!
Tón a výrazy ma ohromili a okamžite som sa vypol. Nebudem sa rozprávať s hrubými ľuďmi, počúvať urážky a vyhrážky. Rozhodla som sa však pre istotu zavolať mame, aby moje deti nikam s nikým nepustila. Sestra mi zavolala o dva dni neskôr. Vzlykajúc do telefónu mi povedala, že Dima odišiel k moru s nejakým neznámym dievčaťom.
“To všetko kvôli tebe! Zničil si mi život! Ako budem teraz žiť bez muža v dome? Kto nás bude živiť? Čo sa týka mňa, je lepšie byť sám ako s niekým, ako je Dima. Keby som bola na mieste svojej sestry, poďakovala by som ti, že si sa zbavila takéhoto nápadníka.
