Po piatich rokoch manželstva som urobila ťažké rozhodnutie opustiť manžela. Hoci sa ma snaží získať späť, nič neľutujem a verím, že odchod bol správnou voľbou. Hlavným problémom bola naša situácia s jeho matkou.
Neustále ma kritizovala a dávala mi pocítiť, že som nechcená a nepotrebná, a môj manžel sa postupne postavil na jej stranu. Napriek jeho počiatočnej obrane jeho podpora mojej matky časom narastala a ja som bola čoraz viac nešťastná.
Byt, v ktorom sme bývali, patril mojej svokre a tá nám nedovolila prihlásiť tam naše dieťa. V dôsledku toho som ju musela prihlásiť u svojich rodičov.
Nikdy som nemala vlastné peniaze a počas materskej dovolenky som sa spoliehala na podporu manžela, ktorý mi však dával len malé sumy a vyžadoval, aby som vyúčtovala každý cent.
Keď som si pýtala novú bundu alebo topánky, prinášal mi staré oblečenie a svokra to ospravedlňovala tým, že nepotrebujeme míňať peniaze na nové veci.
Nakoniec som dospela do štádia, že som si zbalila svoje veci a veci svojho dieťaťa, keď boli manžel a svokra preč. Presťahovala som sa do domu svojej biologickej matky a ona nás s radosťou prijala.
Napriek manželovým pokusom priviesť ma späť, netúžim sa vrátiť. Nechcem ďalej žiť s neustálou kritikou a nedostatkom podpory od kohokoľvek.
