Pred 22 rokmi som sa presťahovala do Talianska, zanechajúc finančné problémy a rozpadnuté manželstvo na Ukrajine. Motiváciou bola moja malá dcéra Julia.
Najprv som ju nechal s jej matkou a sám som sa snažil vyrovnať s drsnými životnými podmienkami v Taliansku. Nocoval som v parkoch a na železničných staniciach, plný nádeje, že Julii zabezpečím lepší život.
Po štyroch ťažkých rokoch som s pomocou láskavého Taliana priviedol Juliu do Talianska.Darilo sa jej, chodila do školy a potom na vysokú školu.
Bola som odhodlaná nedopustiť, aby moja dcéra čelila rovnakým ťažkostiam ako ja, a preto som bola šťastná, keď sa vydala za Nemca a usadila sa v Nemecku. Aj ja som našla lásku v Taliansku, s Robertom.
Po jeho nedávnej smrti ma však jeho deti prinútili odísť. Na moje zdesenie mi jeho dcéra chladne navrhla, aby som sa vrátila na Ukrajinu, ak už nechcem pracovať v Taliansku.
Jej ľahostajnosť ma hlboko ranila vzhľadom na obete, ktoré som pre ňu priniesol. Nechcem sa vrátiť na Ukrajinu, moja matka je preč a náš starý dom sa stal neobývateľným. Zlomená dcériným nevďakom teraz neviem, čo ďalej…
