Ira sa zobudila skoro ráno úplne vyčerpaná. Minulý týždeň čakala na víkend, aby si konečne oddýchla, ale nevyšlo to. Jej svokra ju požiadala, aby jej pomohla na dači. V dôsledku toho bola Ira ešte viac unavená ako zo svojej kancelárskej práce. Ráno pociťovala bolesti v tele, hlava sa jej ťažko dvíhala z vankúša a celé telo akoby ju bolelo.
Ira si uvedomila, že je chorá. Bol to pre ňu bežný jav, bola chorá z extrémnej únavy. Vedľa nej ležal ľahostajný muž. Ira nikdy nepochopila, v ktorom okamihu jej života sa jej milovaný človek stal pre ňu cudzím.
Požiadala ho, aby jej odviezol syna do škôlky a dal jej peniaze na alkohol. Svoj plat minula na pôžičku pre manžela. – Nechápem, čo je to za požiadavky?
“Do nemocnice môžeš ísť zadarmo, ale syna si odvez sama, nemám čas, meškám do práce,” odpovedal jej manžel. Ira pozbierala posledné sily a priviedla syna do škôlky. Dokonca aj učiteľka si všimla, že s Irou niečo nie je v poriadku, ale jej manželovi to bolo jedno.
Keď Ira prišla k lekárovi, od vyčerpania omdlela.Lekári ju oživili a ukázalo sa, že to nebolo len prechladnutie. Začala sa liečiť a boli jej predpísané lieky. Ira zavolala svojho manžela a požiadala ho o peniaze na lieky, ale on začal kričať, že jeho žena mu nielenže nepripravila raňajky, ale že si pýta peniaze príliš skoro.
Ira všetko pochopila. Nechcela sa dostať do sporu s neadekvátnym človekom. Potichu si zbalila veci a syna a ešte v ten večer sa presťahovala k rodičom. Bola to jej posledná kvapka trpezlivosti.
