Zakázala som manželovi vstupovať do kuchyne. A tu je dôvod. Je presvedčený, že má kulinársky talent. Ale to je len jeho názor. Nie je dobrý kuchár. Študuje kuchárske knihy, pozerá videá, sama som ho naučila variť niektoré jedlá. Ale nepodarilo sa mu to. Dohodli sme sa, že ja sa budem starať o kuchyňu a on o domácnosť.
Ale márne. Sme manželia už takmer rok. Na začiatku som verila, že by mohol mať kulinárske schopnosti. Hovoril mi, aké prísady mám alebo nemám pridávať.Ale potom sme si uvedomili, že je amatér, že nevie uvariť ani vajce. Som dobrá kuchárka, ale po svadbe sa ukázalo, že moje jedlá sú presolené alebo je v nich príliš veľa korenia.
Spočiatku som ničomu nerozumela. Ale potom mi to bolo jasné. Raz nás prišli navštíviť moji rodičia. Celý deň som stála pri sporáku. Manžel mi pomáhal. Chodili sme spolu nakupovať. V obchode si vzal len tie výrobky, ktoré som nepotrebovala. Mama a otec dlho cestovali a boli hladní.
Pripravil som stôl, ale keď mama ochutnala mäso, prekvapene sa na mňa pozrela a otcova tvár sa začervenala. Pozreli sa na seba. Prečo je tu toľko soli? Požiadala ma, aby som ochutnal ďalšie jedlo. Ukázalo sa, že je pikantné. Môj otec má žalúdočné problémy a vysoký krvný tlak: slané a korenené jedlá sú pre neho kontraindikované.
Muž sa na mňa pozrel s vyčítavými očami. Hneď som si uvedomil, kto za to všetko môže. Moji rodičia zostali bez večere. Hanbil som sa pred nimi. Snažila som sa zo všetkých síl, celý deň som stála pri sporáku a varila.
Ale musela som manželovi zakázať vstup do kuchyne. Stále je presvedčený, že je skvelý kuchár, ale ja si jeho kulinárske schopnosti nevážim. A mňa už nebaví vyhadzovať hotové jedlá, pretože sú buď príliš slané, príliš korenené alebo príliš sladké. Možno má nejaké zručnosti, ale určite nie kulinárske.
