Všetkým chlapcom sa páčila krehká blondínka Marička. Kráska sa však neponáhľala s opätovaním náklonnosti pánov. Chlapi sa z jej krásy vytrácali, ale ona cítila, že stretnutie s tým jediným ju ešte len čaká. Keď Máša priviedla svojho snúbenca na stretnutie s rodičmi, celá dedina bola prekvapená. “Ako sa môže také krásne dievča zaľúbiť do takého chlapa?”
ľudia si šepkali: “Nemôže sa rovnať našej Maričke. Ani Maričkina matka neverila, že jej dcéra je pripravená stráviť život s týmto chlapcom. Chcela pre svoje dieťa čo najlepší život.Andrij nie je len pekný, ale aj z chudobnej rodiny. – Mami, Andrij je milý a úprimný. Má ma rád a ja mám rada jeho.
To je najdôležitejšie. Viem, že mi každý pripomína moju krásu. Hovoria, že by som si našla krajšieho muža. Ale krása nie je večná. Večná je len láska,” priznala Marička. Jej rodičia našťastie dcérinu voľbu nespochybnili. Čoskoro potom v dedine oslávili honosnú svadbu. Rozhodli sa zostať v meste, pretože Andrij tam mal prácu a Marička dokončovala štúdium.
Neskôr sa im narodil syn a o rok neskôr dcéra.”Halia, keby si vedela, ako veľmi miluje moju Máriu, ako veľmi sa hrá s deťmi,” opakovala Máriina matka svojej priateľke po návšteve mladej rodiny. Aj ona zarába veľa peňazí, takže sa unaví. Ale stará sa o Maričku, dbá na to, aby si oddýchla a vyspala sa.
A viete, ako volá moju dcéru? Modrooké šťastie…Po týchto rozhovoroch začali Maričku obdivovať mnohé ženy v dedine. Nejedna z nich trpela násilníckym manželom. Boli aj také, ktoré bez akejkoľvek pomoci niesli celú domácnosť a výchovu svojich detí. Trpeli pre šikovných, verných.
Preto sa nikto nikdy nezmienil o tom, že Andrij je škaredý a pre Maričku sa nehodí. O niekoľko rokov neskôr postihla ich rodinu katastrofa. Marička sa vracala z práce a zrazilo ju auto. Ako sa ukázalo, vodič bol opitý. Mladá žena ledva prežila a utrpela vážne zranenia. Povedali jej, že bude potrebovať dlhú rehabilitáciu.
Ženy v dedine diskutovali o tejto udalosti a pýtali sa, či Andrij niekedy opustí svoju chorú ženu a dve deti. On však nemal v úmysle opustiť svoju Maričku. Sám sa staral o deti, pral a varil im jedlo, bežal do nemocnice za svojou milovanou. A práve jej povedal: “Neboj sa. Všetko bude v poriadku. Spoločne prekonáme všetky výzvy.
Si moje modrooké šťastie. Musel naučiť svoju ženu postaviť sa na vlastné nohy a urobiť prvé kroky po druhýkrát v živote. Vďaka jeho láske však Marička prekukla žihadlo. Manželia žili dlhé roky vo vzájomnom porozumení a úcte. Ale aj teraz, keď ich deti aj vnúčatá vyrástli, sivovlasý muž nazýva svoju ženu modrookým šťastím.
