Môj manžel pochádza z pomerne dobre situovanej rodiny. Bola som si toho vedomá, keď som sa vydávala. Za Borisa som sa nevydala z kupeckých pohnútok, veľmi ho milujem, ale aj tak som si spočiatku myslela, že nám jeho rodičia pomôžu.
Ale len čo sme sa vzali, jeho rodičia si nad nami okamžite umyli ruky. S Borisom sme sa nechystali nikoho o nič prosiť, tvrdo sme pracovali a začali šetriť sami.
Len nedávno sme ukončili štúdium na univerzite, takže momentálne nezarábame veľa, ale na živobytie nám to stačilo. Len nedávno sme zistili, že som tehotná.
Nebola to pre nás najlepšia správa, pretože momentálne bývame v prenajatom byte v nie najlepších podmienkach a nechceli by sme, aby tu ľudia dieťa prežúvali. Manželovi rodičia boli nadšení, keď sa dozvedeli, že som tehotná.
Vtedy som sa rozhodla naznačiť svokre: “Ale my nemáme kde bývať,” povedala som, “možno by si nám mohla nejako pomôcť? Moja svokra rozhadzovala rukami: “Nie, kde na to máme peniaze? A pritom viem určite, že peniaze majú.
Nedávno si môj svokor vylepšil svoj džíp na ešte novšie auto a mimochodom, žijú v obrovskom sídle. Sama za seba som sa rozhodla, že dieťaťu nedovolím komunikovať so starými rodičmi, pretože pre nás nič neurobili. Auto je pre nich dôležitejšie ako ich vnuk.
