Predvčerom ma prišiel navštíviť môj sused. Sme kamarátky a ona vie, že neznášam, keď ku mne chodia ľudia s deťmi. Od týchto malých bastardov môžeš vždy očakávať problémy. Majú v sebe žihadlo. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte, nájdu si miesto na krádež.
Antonina sa však veľmi chcela pochváliť svojím novým telefónom, ktorý jej dali deti. A svoju päťročnú vnučku nemala s kým nechať. Tak ju vzala so sebou. Mimochodom, jej vnučka je celkom fajn. Je neskutočne rozmaznaná. Šéfuje svojej babičke a rodičom.A nedokážu alebo nechcú to dievča obmedziť.
Rozprávali sme sa s Tonyou, pili sme čaj a ten chlapec od nej stále niečo vyžadoval. Najprv chcela kresliť, potom sa dožadovala, aby sme si pustili rozprávky, potom povedala, že sa nudí, potom že jej je horúco. Potom si vyžiadala katalóg kozmetiky a roztrhala ho. Tonya na vyvádzanie svojej vnučky nereagovala.
Akoby sa nič zvláštne nedialo. Ale ja sedím na hrane. Každú sekundu čakám, čo ešte táto žena urobí. Nanešťastie pre mňa som v ten deň dala chladničku rozmrazovať. Je to stará chladnička. “ZIL”. Je starý, ale funguje perfektne. Má pod sebou zásuvku na zeleninu. Do tejto zásuvky sa rozhodla vnučka Tonya vliezť.
Samozrejme, že ju rozbila. A snažila sa ukryť stopy “zločinu”. Preto jej nestačili stoličky a pohovka? Kam sa dostala? Tonya sa spamätala a dala vnučke výprask. Ale nebolo to nič platné. Je to stará chladnička a uprostred dňa sa na ňu nedajú nájsť náhradné diely. “Aj keby ste ju našli, kto mi za ňu zaplatí?”
“Dovoľte mi vziať si poličku k sebe. Môj syn je šikovný. Niečo vymyslí. Ona to napraví,” upokojovala ma suseda… Veď zaviedla pravidlo, že v mojom dome nesmú byť deti. Musela som sa ho držať. A nepodľahnúť susedkinmu presviedčaniu, že jej vnučka bude ticho.
