Tak sa stalo, že som svoju dcéru vychovávala sama od jej pätnástich rokov. S manželkou sme sa rozišli kvôli jej nevere. Moja dcéra, ktorá poznala dôvod rozvodu, sa rozhodla zostať so mnou. Nechcela sa presťahovať k novému mužovi. S matkou udržiava vzťah, ale nevída sa s ňou tak často.
Neviem, či ju ovplyvnil náš rozvod alebo jej prechod, ale Mila sa akosi uzavrela do seba. Snažil som sa s ňou tráviť čo najviac času, venovať jej pozornosť, zaujímať sa o jej učivo a záležitosti, ale nebola veľmi ochotná nadviazať kontakt, málo mi toho povedala.
Jedného dňa som prišla domov z práce a videla som, že nejaký muž vedie moju dcéru domov. Na prvý pohľad je to pochopiteľné, ale je oveľa starší ako moja dcéra, Mila mala vtedy len sedemnásť rokov. Ona sa naňho milo usmeje a on jej niečo povie. Neoslovil som ju, ale doma som sa jej spýtal: -“Kto bol ten chlap, čo ťa priviedol domov?
Z jej tváre som vyčítal, že ju príliš nepotešilo, že som ich videl. -Toto je Myš. -Koľko má rokov? -24. -Neklamte mi. Koľko má rokov? Nespokojne našpúlila pery. – Tridsať, no a čo? – Ako si ho spoznala? – Pracuje v obchode oproti našej škole. -Spoznal ťa a požiadal ťa, aby si išla s ním? -Ano…
-Nechcem, aby si sa s ním viac rozprávala. Muž, ktorý chodí s mladým dievčaťom, nemôže byť slušný človek. -Ale otec, ty nemáš právo zakazovať mi, aby som sa s niekým rozprávala, – rozhorčila sa. – “Som tvoj otec, mám právo uchrániť ťa pred problémami a zlými ľuďmi. V dôsledku toho sme sa trochu pohádali, urazila sa na mňa a odišla do svojej izby.
Uvedomil som si, že Mila ho dobrovoľne nenechá na pokoji, a tak som na druhý deň zašiel do toho obchodu, osobne som toho chlapa pritlačil k stene a pohrozil som mu, že ak sa ešte raz priblíži k mojej dcére, odrežem mu nohy. Dcéra sa potom na mňa úplne urazila a manželka mi volala so sťažnosťami a obvinila ma z paranoje. Tiež tvrdí, že som na to nemal právo.
