Nedávno som sa rozhodol podviesť svoju ženu. Išlo o to, že sme mali v kancelárii novú zamestnankyňu – krásnu, veselú… Začal som sa o ňu starať, dával som jej kvety, chodil som s ňou na rande. Manželke som povedal, že v práci je neporiadok. Keď som sa po krásnom večeri vrátil domov, privítala ma zachmúrená manželka.
Neskôr si všimla, že som šťastný, a hneď mala podozrenie, že niečo nie je v poriadku. Raz večer po večeri som vošiel do spálne a Marina, moja manželka, ležala v posteli a spala.Vlasy mala zopnuté do drdolu a vyzerala veľmi unavene. Nemala ani energiu na to, aby sa vyzliekla.
Na nočnom stolíku vedľa mňa ležal náš rodinný album. Keďže sa mi nechcelo spať – tešil som sa na zajtrajšie stretnutie s milenkou -, otvoril som album a začal v ňom listovať. Uvidel som fotografie svojej ženy. Bola taká krásna a veselá, šťastím doslova oplývala. V noci som nezaspala.
Myslel som na svoju ženu, na chána. Chcel som, aby sa moja žena stala takou, aká bola, keď sme sa prvýkrát stretli. Koniec koncov, nie je pre mňa ťažké prinavrátiť jej pôvodné ja. O piatej ráno som zavolal matke a povedal som jej, že cez víkend priveziem deti k nej domov.
Kým Marina spala, pripravil som jej raňajky a naservíroval som jej ich do postele. Zobudila sa a bola veľmi prekvapená a ja som mohol len obdivovať jej strapaté vlasy. A keď som jej podal kyticu, ktorú som kúpil hodinu predtým, doslova lietala po izbe. Bolo to ťažké, ale prerušila som s priateľkou všetky kontakty.
Sľúbil som si, že Maríne nikdy nebudem klamať. Každý večer sme s manželkou chodili na prechádzku. Potom sme chodili do kaviarní, do kina a rozprávali sa pri raňajkách. Ako za mesiac skrásnela. Vrátila sa mi tá roztopašná dievčina, ktorá ma očarila svojím úsmevom a nekontrolovateľným smiechom.
