Mykytov starý otec žil s rodinou svojho vnuka Andrija. Spolu s manželkou Máriou žili v jeho trojizbovom byte v smradľavej štvrti. Nemali vlastné deti. Preto žili celý život spolu. Takto by žili aj naďalej, nebyť jedného hrozného dňa. V ten deň išla Mária kúpiť chlieb a už sa nevrátila. Vonku sa cítila zle.
Padla na zem. Ľudia prechádzali okolo staršej ženy. Dlho tam ležala, kým neprišiel mladý muž. Okamžite zavolal o pomoc. Auto prišlo rýchlo, ale na záchranu Márie už bolo neskoro. Keby ľudia neboli takí láskaví a nezavolali včas, bola by vykrvácala. Mykytin starý otec sa o tom dozvedel neskôr. A potom mu oči zaplnil smútok.
Nepamätá si veľa z toho, čo sa stalo po smrti jeho ženy. Ten mladý muž bol Andrii. Keď sa spoznali, často prichádzal na návštevu k svojmu starému otcovi Nikitovi. Necítil sa dobre.Keď Nikita Ivanovič zistil, že Andrij s manželkou a dvoma dcérami býva v prenajatom byte, ponúkol sa, že sa k nemu nasťahuje.
Byt je veľký, je v ňom dosť miesta pre všetkých. A môj starý otec nebude bývať sám. Andrij najprv váhal, akoby jeho príbuzní mohli mať námietky. Keď však zistil, že jeho starý otec nemá žiadnu rodinu, súhlasil s presťahovaním. Je to naozaj lepšie, je to spolu zábavnejšie. A je to oveľa lepšie ako žiť v prenajatom byte.
Teraz platí účty za komunálne služby sám, starému otcovi to nedovolí. A Nikita Ivanovič je na tom ešte lepšie. Jeho dôchodok teraz stačí nielen na lieky, ale aj na to, aby trochu ušetril pre svoje deti. Najprv sa starý otec snažil pomôcť Andrijovej manželke. Varil večeru, kým sa všetci vrátili domov. Dievčatá zo školy chodili domov skôr. Obedujú a sedia v izbe so svojím starým otcom. Rozpráva im veľa zaujímavých vecí.
Potom si spoločne urobia domáce úlohy. S mojím starým otcom je to zaujímavé. Vždy vie, čo povedať alebo ako pomôcť. Všeobecne platí, že učebné osnovy v škole nie sú rovnaké ako predtým. Takto žijú už niekoľko rokov. Z nejakého dôvodu sa Andrijova manželka začala sťažovať, že je pre ňu ťažké starať sa o starého otca.
Je starý, možno by ho mali umiestniť do domova dôchodcov? Veď má už veľa rokov. A ak to urobí, kto sa oňho postará? Nikita Ivanovič tento rozhovor počul. Odišiel do svojej izby a niekoľko dní nevyšiel von. Andrii sa cítil vinný. Zakričal na svoju ženu, že si to vymyslela. Nepamätá si, v čom byte býva, aby takto urážal svojho starého otca.
Odvtedy sa však vzťahy medzi starým otcom a Andrijom a jeho manželkou zhoršili. Starý otec Mykyta sa stále stretával s dievčatami zo školy a kŕmil ich. V jeho izbe si robili domáce úlohy. Večer však neprišiel k stolu. Len sedel vo svojej izbe. Andrij ho požiadal o návštevu, ale starý muž stále neprichádzal.
Andrijova manželka na stretnutie s ním ani nepomyslela. Myslela si, že má pravdu. Nepamätá si, komu vďačí za bývanie v tomto byte. O rok neskôr sa jej starý otec stal nápadne obéznym. Stal sa ešte nižším. Mohol chodiť len o palici. Šúchal nohami, čo Andrijovu ženu prinútilo k úškrnku. Takto sa na ňu správal starý otec Nikita.
Ale na rozhovor o domove dôchodcov už nikdy neprišla reč. Vidí, ako sa jej dcéry ponáhľajú za starým otcom. Nemusí premýšľať, kde sú a s kým. Ale Nikita Ivanovič s ňou bojuje. A vy s tým nemôžete nič urobiť. V poslednom čase sa mi vôbec nechcelo ísť domov. Jedného dňa môj starý otec nevyšiel zo svojej izby.
Niekedy, aj keď nevychádzal, bolo počuť, ako sa prehadzuje. A teraz bolo ticho. Andrij nazrel do dedkovej izby a zastal na mieste. Nikita Ivanovič bol preč. Po stráži prehľadali jeho veci v izbe. Dievčatá sa pozreli do škatule. Na samom dne, pod prejavmi, boli štyri obálky. Na každej bolo meno.
Jedna obálka bola pre Andrija, druhá pre jeho ženu a dve pre dievčatá, každá so samostatnou obálkou s peniazmi. Všetko, čo zostalo z dôchodku do konca mesiaca, dal starý otec do štyroch obálok rovnako. Andrijova manželka plakala. Až teraz si uvedomila, ako veľmi ich mal jej starý otec všetkých rád.
Staral sa o všetkých a nezabudol ani na ňu. Našli sme aj jeho závet, v ktorom všetok svoj majetok odkázal Andrijovi. Až teraz sme si uvedomili, aký je život krátky. Zdalo sa, že je to dlhý život. Ale keď sa nad tým zamyslíte, ten život ubehne, ani sa nenazdáte. Odvtedy sa ich rodina zblížila.
Často sa spolu rozprávajú. Dcéry začali rodičom rozprávať o svojom živote v škole, o svojich priateľkách a kamarátoch. Predtým sa otec ani matka o ich život nezaujímali. Všetci rozprávali len starému otcovi.
