Nedávno sme sa cestou z práce rozhodli zájsť do supermarketu a kúpiť mleté bravčové mäso. Rozhodla som sa urobiť kapustové závitky. Môj Mikuláš ich jednoducho miluje. Ukázalo sa, že je to obrovský balík.
Rozhodol som sa prejsť cez park, aby som si skrátil cestu. A náš park je starý – nemá žiadne osvetlenie. Prechádzal som sa a premýšľal som: “Sakra, zabudol som si niečo zapáliť”. Zrazu za sebou počujem kroky, myslím, že je to bežec.”Odísť z domu v tomto počasí? Zbláznil si sa?”…
Ten muž ku mne pribehne zozadu, chytí mi tašku a snaží sa mi ju vytrhnúť z rúk. A ja si uvedomím, že sú v nej všetky moje peniaze a doklady.
Najprv som chcel zavolať pomoc, ale potom som sa rozhodol konať na vlastnú päsť: švihol som taškou zo supermarketu, rozbil som mu hlavu a on spadol na zem. Neviem prečo, ale pokračoval som v bití zločinca tak silno, že začal volať o pomoc.
Našťastie preňho pribehla polícia, ktorá počula jeho krik, inak by som sa určite nezastavil. Tak sme skončili na policajnej stanici a policajt mi podal papier so žiadosťou, aby som spísal, čo sa v parku stalo.
Po chvíli sa ma policajt spýtal: “Čím sa živíte?” -Účtovníkom. – “Možno prídete k nám? Toho darebáka sme nemohli chytiť tri mesiace. Všetci sme sa spoločne zasmiali a potom ma polícia odviezla autom domov. No, aspoň som nemusela niesť balík.
