Moja mama a otec sa vzali, keď ma mama čakala. Zoznámili sa na univerzite a dali sa dohromady vďaka skupinovej práci. Po svadbe začali bývať v dome maminých rodičov. Byt bol trojizbový a priestranný. Keď som mal 11 rokov, nasťahoval sa k nám strýko so synom. Tak sa stalo, že sa rozišiel so svojou ženou a ona opustila dieťa.
Pre strýka to bolo ťažké, ale starí rodičia pomáhali synovi a vnukovi, ako len mohli. Byt sa stal stiesneným a ja som sa často hádal so svojím bratrancom. On mi totiž bral hračky a ja som sa nechcel deliť. Môj otec a strýko si tiež nerozumeli. Niekoľkokrát som bol svedkom ich hádky. Ako teraz chápem, strýko bol unavený z napätia, ktoré bolo v dome neustále prítomné.
Vzal si internetové pripojenie a presťahoval sa k synovi. Moja matka žiarlila na môjho brata.Koniec koncov, teraz bude mať svoj vlastný byt a moji rodičia sa budú musieť o všetko deliť. Keď som išla na univerzitu, presťahovala som sa do iného mesta. Bolo to trochu ťažké, pretože som nemala žiadnych priateľov a nemala som dosť peňazí.
Rodičia mi občas poslali malú sumu peňazí, ale nestačilo to. Nemal som čas pracovať na čiastočný úväzok, pretože študovať medicínu je náročné a na nič iné nemám čas. Bolo dobré, že mi starí rodičia každý mesiac posielali peniaze. Bez nich by som bol zomrel od hladu. Po skončení letného semestra som sa vrátil domov.
Hneď ako som vošiel do domu, dozvedel som sa dve dobré správy. Po prvé, keďže môj otec je vojnový veterán, má dostať pomoc od štátu, a to poriadnu sumu peňazí. A po druhé, starí rodičia si šetrili peniaze, aby mi ich mohli dať. Chceli mi kúpiť izbu v internáte. Predtým, ako som sa vrátil, sa moji rodičia začali správať čudne.
Mama mi bola v pätách a snažila sa byť veľmi milá a od otca som začala počuť frázy, v ktorých mi naznačoval, ako veľmi ma miluje.- Drahý, možno by si nám mohol dať peniaze, ktoré ti dali tvoji starí rodičia. Sľubujem, že ich rodine vrátime. Lenže nemáme dosť peňazí, ktoré by sme mohli dať otcovi, a chceme mať vlastný byt.
Uvažujeme o tom, že si zaobstaráme internetové pripojenie, ale, samozrejme, len ak nám pomôžete,“ povedala zrazu mama. Nechcel som dať peniaze, ale rodičia na mňa tlačili a musel som. Rodičia mi zakázali o čomkoľvek hovoriť starým rodičom. Keď som odišiel, rodičia sa o mne nezmienili.
Ozvali sa len starí rodičia. Zakaždým sa pýtali, či som si našiel izbu, a ja som sa im musel nejako vyhýbať. Bolo pre mňa ťažké oklamať ich, pretože svojim blízkym sa neklame. Keď som sa na víkend opäť vrátil domov, rozhodol som sa, že k rodičom nepôjdem. Zostanem u starých rodičov. Jedného večera sme sedeli a rozprávali sa o živote.
Nemohol som si pomôcť a všetko som im povedal. „Čo si to za hlupáka!“ Nedali mi peniaze, dali mi byt. Neplatia žiadny nájom. Ako ti to mohli urobiť, veď im stále dávame peniaze?“ povedala smutne moja babka. Zavolala som rodičom. Po niekoľkých minútach, pretože som nechcel počúvať ich hlúpe výhovorky, som vypol telefón.
