Pred štyrmi rokmi som sa oženil s Katerynou. Vtedy moja žena žila v meste a ja som bol chlapec z vidieka. Jedného dňa sme sa náhodne stretli na miestnej autobusovej stanici, keď som tam bol služobne.
Cítili sme akúsi chémiu a hneď sme spolu začali chodiť a o tri mesiace neskôr sme sa rozhodli, že chceme založiť rodinu, a tak sme išli na matriku. Káťa v tom čase žila vo vlastnom dvojizbovom byte.Do bytu sa dostala bez pomoci rodičov, pracovala a platila za byt sama.
Keď sme sa stretli, žila v byte už dlhší čas. Jej rodičia mali vlastnú firmu. Niekoľko týždňov po našom prvom stretnutí som išiel k nim domov. Pamätám si, ako sa ku mne správala jej matka. Jej oči boli plné hnevu a nenávisti, až mi to bolo nepríjemné.
Ukázalo sa, že už vedela o mojom vidieckom pôvode a myslela si, že si jej dcéru vezmem len kvôli bytu a ich peniazom. Bolo ťažké presvedčiť ju o opaku, a tak sa manželka okamžite postavila na moju stranu.
Moja svokra mi už dlhé roky vraví, že som chudák a nezaslúžim si jej dcéru. Preto som sa rozhodol, že kúpa vlastného bytu je jediný spôsob, ako ju presvedčiť a napraviť svoje chyby.
Samozrejme, nebudem kvôli tomu bývať ďaleko od manželky, ale musím si kúpiť byt. Ako dlho ešte vydržím tvrdé slová od svojej svokry?
