Raz som cestoval vlakom a v jednom kupé so mnou sedela staršia babička, ktorá vyzerala ako typická milá stará pani z detských rozprávok. Zrazu prišiel sprievodca, aby skontroloval naše lístky.
Babička vytiahla lístok a povedala: “Synku, mohol by si mi pomôcť ustlať, prosím?” Vystrela ruky: “Tak veľmi sa mi trasú ruky, som úplne slabá…
– Som sprievodca, nie sluha!” odvetil chlapík hrubým tónom. Nevydržal som to a prihovoril som sa mu: “Vlastne medzi vaše povinnosti patrí aj pomoc cestujúcim, takže, prosím vás, mladý muž, pomôžte svojej babke s posteľou, inak to urobím za vás a potom prídete o prácu na jedno zavolanie.
Sprievodca sa nám vyhrážal, že nás vysadí, ale my sme sa nevzdali. Pomohol som babičke, bezpečne sme sa dostali na miesto určenia a hneď po príchode som sa začal zaoberať tým chlapíkom.
Kým na nás kričal, akí sme otravní a čo všetko nám môže urobiť, aby nám ublížil, ja som si jeho slová nahrával na diktafón. Moja sťažnosť nezostala bez povšimnutia a čoskoro som dostal oznámenie, že tento zamestnanec bol suspendovaný z práce.
Som presvedčená, že som urobila správne, a moje svedomie, ak by vás to zaujímalo, ma netrápi, pretože tento človek sa zachoval hrozne k bezbrannej starej pani.
