Keď som sa vydala, nevenovala som pozornosť tomu, komu patrí byt. Moja svokra zomrela skôr, ako som spoznala Alexeja, a on žil so svojím otcom.
Mal aj staršiu sestru, ktorá bola vydatá a žila so svojím manželom. Keď sme sa s Leshou vzali, začali sme žiť s jeho otcom. Byt je tam veľký, trojizbový.
Porodila som Lešovi syna a náš Mišo má teraz päť rokov. Nedávno ma mama pozvala na návštevu do Česka, žije tam už niekoľko rokov a celý ten čas sme sa nevideli, takže mi veľmi chýbala.
A jedného dňa sme sa s manželom rozprávali po telefóne a dozvedela som sa, že jeho sestra sa rozhodla rozviesť, pretože si s manželom nerozumeli, a ona s deťmi bude bývať v byte svojich rodičov, ktorý jej právom patrí z jednej tretiny.
Akosi to celé nie je v poriadku, pretože do bytu sme už investovali veľmi veľa peňazí. Mama nám dala na svadbu veľkú sumu peňazí, ktorú som minul na nábytok a opravy, ale v skutočnosti tam ani nie som prihlásený.
Teraz si uvedomujem, že moja matka mala pravdu, keď mi radila, aby som sa pýtala, komu čo patrí.
