Od detstva mi rodičia hovorili, že budem študovať, žiť a pracovať v hlavnom meste. Preto keď som vstúpil do štátneho rozpočtu, všetci boli len radi. Štúdium bolo pre mňa ľahké. Jediné, čo ma trápilo, bola vzdialenosť: moja milovaná priateľka zostala v mojom rodnom meste. Stretávali sme sa v škole.
Už len jej úsmev stačil na to, aby som sa zamiloval na prvý pohľad. Ale moji rodičia boli proti môjmu vzťahu s Nastiou. Napokon, Nasťina rodina bola chudobná: jej matka pracovala ako upratovačka, otec bol často nezamestnaný a veľa pil. Stretávali sme sa tajne, pretože naši rodičia boli proti tomu, aby sme sa vôbec stretávali.
Nasťa nemohla nikam chodiť.Nemohla myslieť na štúdium, keď jej rodičia nemohli zaplatiť ani účty za komunálne služby. Jedného dňa mi Nasťa zavolala a oznámila mi hroznú správu: jej matka sa vracala domov neskoro večer, bola opitá a zrútila sa. Vonku bol mráz a k žene nikto neprišiel až do skorého rána.
Nebolo možné ju zachrániť. Skúšky ma už netrápili. Všetko som nechala tak a išla som za svojou priateľkou. Keď moja mama zistila, čo som urobil, urobila scénu. Bez váhania som vzal Nasťu a presunuli sme sa do mojej izby na internáte. Teraz to bolo pre nás oveľa jednoduchšie.
Vzali sme sa a moji rodičia ani neprišli na svadbu. Život sa postupne začal zlepšovať. Skončila som univerzitu, začala som pracovať vo svojom odbore, prenajali sme si byt a Nasťa brala klientov na manikúru. Jedného dňa mi zavolala sesternica a povedala, že mama je veľmi chorá.
Spolu s Nastiou sme sa ponáhľali do nášho rodného mesta. Otec nás privítal chladne, ale ešte pozdravil svoju nevestu… Hneď ako som uvidel svoju matku, pochopil som, že si to vymysleli. Hľadali len zámienku, aby s nami nadviazali vzťah.
Nasťa sa s matkou rýchlo spriatelila: pomáhala jej v kuchyni a veľmi skoro začala od matky dostávať komplimenty. O niekoľko mesiacov neskôr sa nám narodilo dieťa. Teraz moji rodičia nedajú na svoju vnučku dopustiť. Mama sa viackrát ospravedlnila, že Nasťu nevzala k sebe…
