Žijem s rodičmi. Môj priateľ si spolu s mojou matkou a sestrou prenajímajú byt. Sú to nováčikovia v našom meste, ale mne to nevadilo, pretože sa máme radi a sme si istí, že spolu prekonáme všetky ťažkosti. Pred týždňom ma Rizwan, môj priateľ, vzal na stretnutie so svojou matkou.
Nie ako jeho priateľka, ale ako jeho snúbenica. Jeho matka, moja budúca svokra, ma okamžite začala oslovovať “dcéra”. V ten deň sme okrem štandardných tém štúdia, práce, zručností atď. prebrali aj dve “globálne” témy. Prvým bolo bývanie.Rizwan a jeho matka sa ponúkli, že kúpia pozemok a postavia na ňom dom.
Budeme tam bývať spolu. Ale budeme žiť oddelene. To znamená, že moja svokra a jej dcéra budú mať svoj vlastný vchod a Rizwan a ja budeme mať svoj. No je to ako dom s dvoma samostatnými bytmi. Na ich iniciatívu som reagoval tým, že sa mi toto usporiadanie nepáči.
Radšej by som nežil cez stenu, ale v úctyhodnejšej vzdialenosti od rodičov. Svojich aj manželových. Už sme o tom nehovorili a téma sa zdala byť uzavretá. Druhou otázkou, o ktorej sme v ten deň diskutovali, bolo, ako vykonáme obrad nikah. Na vysvetlenie, o čo ide, poviem toto:
“Nikah je niečo medzi, medzi našou svadbou a manželskou zmluvou. Alebo ešte lepšie, je to svadba aj manželská zmluva. Možno tí, ktorí sa lepšie vyznajú v obradoch šaría, to dokážu vysvetliť jasnejšie. Ale takto som pochopil význam tohto obradu.
V priebehu diskusie sme dospeli k záveru, že by bolo vhodnejšie predstaviť svokru mojim rodičom a potom prejsť k podrobnejšej diskusii. Tým sa prvé stretnutie s rodinou môjho budúceho manžela skončilo a Rizwan ma odprevadil domov. Čo na to povedať, môj prvý dojem zo svokry je pozitívny. Uvidíme, čo bude potom.
