Manželovi príbuzní oznámili, že s nami prídu osláviť Nový rok. Úprimne povedané, bola som trochu prekvapená, bolo nezvyčajné stretnúť takýto dav. Ale nemal som čo robiť, tak som piekol koláče, torty, varil hovädzie, morčacie, ryby, palacinky, dával na stôl kaviár a robil veľa šalátov.
Mnohí ľudia by mi mohli závidieť môj stôl. Samozrejme, že to všetko zabralo viac ako jeden deň, stálo to veľa úsilia.Ale pozrel som sa na svoj stôl a bol som šťastný. Každý hosť by bol spokojný, pretože tam bolo jedlo pre ľudí rôznych chutí.
A tak sa v našom dome zišli manželovi rodičia, jeho brat, manželka jeho brata, ich deti a moja sestra s rodinou. Spolu desať ľudí, nepočítajúc našich rodinných príslušníkov. Celý večer sme strávili chválením môjho kulinárskeho talentu, pitím, jedením a radovaním sa.
Netrvalo dlho a klebety sa ku mne dostali od najrôznejších ľudí. Manželovi príbuzní si vymýšľali všelijaké báchorky, aby ma očiernili, a rozprávali mi o tej dovolenke.Tvrdili napríklad, že som ich kŕmila len šalátmi alebo že moje ryby sú po dátume spotreby.
Samozrejme, bol som veľmi urazený. Zaprisahala som sa, že sa už o takýchto ľudí nebudem pokúšať. Prečo by som mal? Aj tak si to nevážia a šíria rôzne nezmysly.
Teraz sa s nimi stretávam výlučne s čajom bez cukru. Cukor je škodlivý. Stále budú o mne hovoriť škaredé veci, ale aspoň ich nebudú hovoriť z ničoho nič.