Alisa a jej priateľka Raisa často chodili večer von. Bola to taká tradícia. Alisa trávila každé leto so svojou babičkou. Príroda v dedine je jednoducho čarovná a prechádzky a vychutnávanie si jej krásy sú potešením pre oči i dušu. Jedného dňa sa dvaja priatelia zatúlali na cintorín.
Prechádzali sa medzi náhrobnými kameňmi a o každom z nich diskutovali, pozerali sa na dátum úmrtia a snažili sa uhádnuť, čo bolo príčinou smrti daného človeka. Potom Alise padol zrak na fotografiu veľmi pekného mladého muža. Zomrel pred tridsiatimi rokmi. Bol len o rok starší ako dievča.
Chlapík na fotografii vyzeral prekvapivo dobre. – “Keby ešte žil, určite by som si ho vzala,” usmiala sa Alica. Začala fantazírovať o možnej spoločnej budúcnosti. Ten chlap sa volal Nikolaj. Kamarátka sa jej len vysmiala a bolo jej z toho horúco. Alica si zložila prsteň z prsta a položila ho na chlapcov hrob.
– “Nikolaj, budeš mojím snúbencom? Potom sa dievčatá pohli ďalej a na prsteň zabudli. Večer sa Alica chystala ísť spať, keď niekto hlasno zaklopal na dvere. Jej stará mama spala. Bola prekvapená a išla k oknu, aby sa pozrela, kto klope. Na prahu dverí uvidela muža z fotografie na hrobe.
-“Vezmi si ma, prišiel som sa ti dvoriť,” povedal. Dievča omdlelo od hrôzy, ktorú zažilo. Potom nejako zoslabla a ľahla si do postele. Videnie sa jej zjavovalo každú noc. Každý deň sa cítila horšie a horšie. Potom sa rozhodla povedať to svojej starej mame.
Celá táto hrôza prestala až vtedy, keď jej babička priviedla do domu kňaza. Neskôr aj Alisu vzali do kostola. Potom sa začala cítiť lepšie a vízie prestali. V našom živote je veľa úplne nevysvetliteľných udalostí.
