Od prvého dňa som vedela, že môj vzťah s manželovými rodičmi bude problematický.Boli to dosť svojskí ľudia – to bolo hneď jasné, ale nechcela som v nich mať nepriateľov, tak som ich tolerovala. Svokrovci mi dlho navrhovali, aby sme sa po svadbe presťahovali k nim, čo som kategoricky odmietla. Dokonca som manželovi dala podmienku, že ak s tým bude súhlasiť, svadba nebude.
Spočiatku sme si prenajali byt, čo sa mojej svokre veľmi nepáčilo. Tvrdila, že môj manžel veľa pracuje a my dávame peniaze cudzím ľuďom za byt, ktorý aj tak nikdy nebude náš.Tvárila sa, akoby jej syn pracoval a ja som len chodila na úrad.
Tieto poznámky ma rozčuľovali, ale zaťala som zuby a s úsmevom prikývla, aby som si nepokazila vzťah so svokrou. Keď sme už kúpili byt, mesiac po nasťahovaní som svokru pristihla v kuchyni, ako niečo varí na všetkých horákoch a v rúre. V byte sa nedalo dýchať, pretože všade bol dym a para!
Ukázalo sa, že sa rozhodla variť synovi obedy na celý týždeň. Navyše som si uvedomila, že svokra otvárala dvere vlastným kľúčom a pravdepodobne urobila inšpekciu celého bytu, čo ma veľmi znervóznilo. Nadhodila som túto tému manželovi, ale ten v tom absolútne nevidí problém.
Hovorí, že sú to jeho rodičia a že na tom nie je nič zlé, ak sa občas zastavia a pomôžu. Problém je, že ja pomoc vôbec nepotrebujem, zvládam to sama. Manželovi to len viac vyhovuje, aby nemusel cez víkendy pomáhať v domácnosti, lebo to zaňho urobí ego rodičov, kým sme v práci.
Nedávno sa moja svokra zastavila v sobotu ráno o deviatej, keď sme ešte spali. Urobila omeletu a zemiakové placky, hoci dobre vie, že ráno pijeme len kávu. Dala som manželovi ultimátum: buď si vezme kľúče a požiada matku o menej časté a ohlásené návštevy, alebo sa k nim nasťahuje, ak mu rodičia tak veľmi chýbajú. Manžel sa urazil, ale ja čakám na konkrétne kroky z jeho strany.
Nebudem manželkou chlapca, ktorý čaká, kým príde jeho mama a urobí mu miešané vajíčka. V manželstve sú hranice súkromia nesmierne dôležité.Nemôžete dovoliť, aby ich porušovali ani vaši najbližší. Stojí za to si to zapamätať a pevne si stanoviť hranice.
Najviac ma na celej situácii štve, že môj manžel si zrejme myslí, že na tom nie je nič zlé. Nechápe, že pre mňa je to narušenie súkromia a hraníc, ktoré by sme ako mladý manželský pár mali mať. Rozmýšľam, ako sme sa mohli dostať až sem.
Som príliš prísna, alebo je to on, kto nedozrel na manžela, ktorý chápe, že je aj jeho povinnosťou chrániť náš priestor a náš spoločný život? Bez odpovedí na tieto otázky bude pre mňa ťažké podniknúť ďalšie kroky. Jedno je však isté: ak nezačne rešpektovať moje pocity v tejto veci, budem musieť premýšľať o našej spoločnej budúcnosti.
