Innu vychovávala stará mama Olena, matka jej zomrela pri pôrode a otca nikdy nepoznala. Inna mala už tridsať rokov a pracovala na pošte. Mala tvrdohlavého nápadníka, ktorý ju požiadal o ruku, ale Inna si dala podmienku: vydá sa zaňho, keď bude mať vlastný dom, nechcela žiť s matkou.
Gena teda už rok stavia dom pre svoju rodinu. Inna každé ráno roznášala poštu v dedine. Dedinčania ju mali radi pre jej pozitívnu a milú povahu. Ale najviac na ňu čakal Ivan.Mal šesťdesiatpäť rokov a už tri roky bol vdovcom.
K Inne sa vždy správal mimoriadne srdečne a pozýval ju k sebe domov. Ale kým bola jeho žena nažive, Inna odmietala. Tamara bola veľmi nevrlá žena a dievča sa jej dokonca bálo. Ale keď jej žena zomrela, rada pila čaj a rozprávala sa so strýkom Ivanom.
Od detstva sa k nej správal inak ako k ostatným dedinským deťom. Ako dieťa ju často stretával pri škole a pohostil ju dobrotami. A teraz ju takmer každé ráno stretáva pri bráne a milo sa usmieva. Jedného dňa ho tam nenašla, čo ju prekvapilo.
Keď prišla bližšie, uvidela ho ležať na holej zemi s obálkou v rukách. Pribehla k nemu a zavolala záchranku, ale bolo už neskoro. Obálku si automaticky vložila do vrecka bundy, ale spomenula si na ňu až večer, keď prišla domov. Otvorila obálku a bola tam: “Inna, moja drahá, ak toto čítaš, pravdepodobne som už odišiel.
Dlhé roky som chcel, ale nedokázal som nabrať odvahu priznať, že som tvoj otec. Mám ťa veľmi rád, si môj vlastný človek. Je mi ľúto, že som toto vyznanie odkladal až na úplný koniec.” Inna vzala list starej mame, ale tá sa nestačila čudovať.
Pred mnohými rokmi prišiel Ivan k nej domov, keď kysla kapusta, a všetko jej povedal. Vedela to. Inna bola smutná, že sa to dozvedela tak neskoro…
