Ľuba svojho manžela Ihora veľmi milovala. Doslova ho zbožňovala. Vstávala dve hodiny pred budíkom, aby pre Igora upiekla chutné buchty. Potom priniesla buchty a kávu na podnose k manželovej posteli. -Je to príliš sladké, nabudúce daj menej cukru.
-Ok, urobím to. Ty si dáš raňajky a ja rozmrazím mäso na večeru. Ľuba pracovala sama, ale stihla prísť domov rýchlejšie, aby prekvapila manžela svojimi kulinárskymi schopnosťami. Ihor sa Ľube poďakoval, často jej dával kvety a darčeky.
Časom však prestal, zvykol si na jej 33chodové jedlá a začal ich považovať za samozrejmosť. Ľuba bežala z práce do škôlky vyzdvihnúť syna, potom pripravovala večeru pre Igora, a tak to bolo každý deň. Jedného dňa išla Ľuba so synom do domu svojej matky.
Večer jej srdce nebolo na správnom mieste: “Igorovi sa muselo niečo stať, cítim to. Mami, nechám ti syna, sama sa pozriem, čo je s Igorom. – “Je to malý chlapec alebo čo, správaš sa k nemu ako k sliepke. Ale Ľuba sa aj tak vrátila domov, vošla do spálne a našla manžela s nejakým dievčaťom na posteli:
– Idem odísť od manželky, len mi je jej ľúto. Ona bezo mňa nedokáže žiť, odíde s hlavou preč. A žena s našpúlenými perami a vulgárnym mejkapom sa na tom len zasmiala. V Ľube sa všetko zrútilo.
Už si nepamätá, ako vyhodila manžela a rozviedku, a nikto nevie, koľko bolesti Ľuba prežívala, pretože všetko skrývala za úsmev. A vtedy si Ihor uvedomil svoju chybu. Veď tá žena nevedela variť, nestarala sa oňho ako Ľuba, nemala oňho strach… Uvedomil si, že prišiel o najlepšiu ženu.
