Je len piatakom z obyčajnej baškirskej školy, ale už zachránil život. Dievčatko, ktoré malo len niečo vyše roka, by bolo vypadlo z okna, ale Jaroslav bol v správnom čase na správnom mieste. V jeho rodnom meste ho nazývajú hrdinom.
Chlapec spomína, že sa náhodou ocitol na dvore, sledoval svojho kamaráta a čakal, kým vyjde z domu. Keď zhora priletelo niekoľko písmen, zdvihol zrak a zastal: na parapete sedelo drobné dievča.
Bolo už neskoro niekam utekať a niekoho volať, bolo strašidelné kričať… Jaroslav dúfal, že rodičia dievčaťa si všimnú jej vyvádzanie a vrátia ju do domu, ale pre istotu sa postavil pod okno. A nie bezdôvodne.
Keď dievča padlo, hrdina bol pripravený. Dieťa mu padlo do náručia a vyhlo sa nárazu do betónových dosiek.
Samozrejme, že Jaroslava zrazila na zem a on si pomliaždil kolená, ale úder zmiernil a dieťa prežilo.
Jaroslav bol v šoku: domov sa vrátil v slzách, špinavý – a babička si myslela, že chlapec sa na ulici bil. Chvíľu však zostal doma a potom opäť utiekol.
Rodina je na svojho hrdinu hrdá: záchranu dieťaťa oslávili krásnou tortou.
Jaroslav si musel priznať, že zvyšok života strávi zachraňovaním ľudí, ale mal iné plány. Netúži slúžiť na ministerstve pre mimoriadne situácie ani na polícii, ale radšej pracuje s počítačmi. Hovorí, že programátori majú viac možností, ako ľuďom zlepšiť život!
