Slovensko sa nachádza na križovatke, kde sa láme chlieb v otázke základných demokratických princípov. Presumpcia neviny, základný pilier moderného európskeho práva, sa v posledných dňoch stala terčom bezprecedentného spochybňovania. Rozruch vyvolali nedávne vyjadrenia bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktoré v očiach mnohých kritikov i právnych expertov predstavujú nebezpečný posun smerom k totalitnému vnímaniu spravodlivosti.
Podstatou sporu je uniknutý rozhovor, v ktorom Kolíková otvorene polemizuje o význame a aplikácii presumpcie neviny. Podľa jej slov sa tento ústavný princíp v súčasnosti „nadužíva“. Pre právnika či politika v demokratickej krajine by malo byť takéto tvrdenie nepredstaviteľné. Princíp, podľa ktorého sa na každého hľadí ako na nevinného, kým súd právoplatne nerozhodne o opaku, buď platí absolútne, alebo neplatí vôbec. Neexistuje nič medzi tým – žiadna „stredná cesta“, ktorá by dovoľovala niekoho vnímať ako „trochu vinného“ len na základe obvinenia.Bývalá ministerka však zašla ešte ďalej. Naznačila, že samotný fakt obžaloby už do určitej miery diskvalifikuje osobu v očiach štátu, pretože vyšetrovatelia a prokurátori už nadobudli presvedčenie o jej vine. Takáto logika však stavia celý proces na hlavu. Obžaloba nie je potvrdením viny, ale iba podkladom pre súdne konanie, v ktorom sa vina musí dokazovať. Ak by sme prijali tézu, že obvinený sa má pred verejnosťou „očisťovať“ aj po oslobodzujúcom rozsudku, de facto by sme zrušili inštitút nezávislého súdnictva.Kritici upozorňujú, že toto mentálne nastavenie pripomína skôr temné obdobia histórie, kedy o osudoch ľudí nerozhodovali dôkazy a právo, ale politické prianie a spoločenská objednávka. Ak začne vo verejnom priestore prevládať názor, že ani oslobodenie súdom nestačí na to, aby človek získal späť svoju reputáciu, otvárame dvere k neobmedzenej svojvôli. Stačí niekoho obviniť, mediálne ho lynčovať a jeho život je zničený bez ohľadu na to, čo povie sudca.
V tomto kontexte sa spomínajú aj prípady z obdobia rokov 2020 až 2023, kedy bol tlak na trestné konania a väzobné stíhania mimoriadne intenzívny. Mnohí ľudia, ktorí boli vystavení mediálnemu tlaku a dlhým mesiacom vo väzbe, boli nakoniec oslobodení, no ich profesionálny a súkromný život zostal v troskách. Podľa kritických hlasov práve takéto ohýbanie práva, aké prezentuje pani Kolíková, slúži ako nástroj politického boja proti oponentom.
Slovensko potrebuje silné inštitúcie a politikov, ktorí ctia ústavu nie slovami, ale skutkami. Ak sa do popredia dostávajú „pocity“ a „dojmy“ na úkor právoplatných rozhodnutí, stráca sa ochrana jednotlivca pred mocou štátu. Právny štát nie je len fráza, je to záruka, že nikto nebude odsúdený skôr, než mu bude vina skutočne dokázaná. Vyjadrenia, ktoré tento princíp spochybňujú, by preto mali byť varovným prstom pre každého občana, ktorému záleží na slobode a demokracii. Boh ochraňuj krajinu, kde by o vinníkoch namiesto súdov rozhodovali politické nálady.
