Miška má kamaráta – krásneho muža menom Dimka. Dobre zarába, jeho kariéra stúpa, úspech stíha úspech, ovláda niekoľko jazykov.
Je trochu nervózny, ale to je z prepracovanosti. Žije sám. A má družku – inteligentnú a krásnu Nasťu, výborne vzdelanú, kultivovanú, diamantovú, nie dievčenskú. Nervózny je síce trochu, ale to je opäť z preťaženia. Žije sama. Je bolestné pozerať sa na oboch, ako sa trápia v dospelosti. Miška ich musela zoznámiť.
Zo začiatku im to išlo skvele, dokonca sa k sebe nasťahovali, tak dobre im to išlo. Potom sa to trochu zhoršilo a teraz to vyzerá, že sa to všetko chýli ku koncu.
– Čo sa deje? – spýtala sa Miška a naliala čaj do hrnčekov.
– Eh, áno,” zamyslela sa Dimka. – Akosi… Skrátka, je neženská! Stále sa háda, na nič sa neuráža, stále niečo chce, má svoje veci na práci. To nie je to, čo som si vysnívala!
– Nakoľko je ženská? – spýtala sa Miška a sadla si oproti.
Dimka zaváhal a zahľadel sa do diaľky.
– V prvom rade, aby sme sa vzdali! Chcem, aby išla doprava! Ak poviem, že pôjdeme doprava, chcem, aby súhlasila: správne je správne. A nie tak, že jej poviem, aby išla doprava, a ona mi povie nie, poďme rovno. Nechcem, aby sa hádala!
Miška nonšalantne prikývla.
— Rozumiem. Pokračujte.
– Po druhé, že by mala mať pochopenie! – Dimka sa rozohnila. – Ak napríklad kričím, nie je to preto, že som zlá. Je to preto, že mám zlú náladu. A ty by si sa na mňa nemala urážať. Naopak, mala by si ma nejako upokojiť.
– Tak teda ako mama,” poznamenala Miška s miernym smiechom.
– Nie mama! – Dimka bola rozhorčená. – Žena! Chápavá žena!
— Samozrejme, prepáč. Pokračuj.
– Nechcem, aby to bolo také náročné! Nie to nekonečné “kúp si toto, kúp si tamto. Chce pizzu alebo buchty, alebo dokonca pančuchy. Sám jej rád kúpim buchtu, ale musím ju chcieť! Nemôžem to robiť zo zlosti! Musím jednoducho počkať, kým ju budem chcieť!
Miška so záujmom sledoval svojho priateľa.
– A ako dlhý ho zvyčajne chcete mať?
– Čo?
– Kúpiť žemle. Mesiac? Dva?
– O to nejde! – Dimka sa nahneval. – Chcem, aby jej na tom záležalo! Aby som mala pocit, že jej na mne záleží. Inak jej dám buchtu a ona mi dá čo?
— A čo ti dlží?
– No… pozor! Pohladenie! Nech to vyzerá, že sa snažíš!
– Ukázalo sa, že ako dcéra,” povedala Miška.
– Aká dcéra?! – Dimka bola rozhorčená. – O čom to hovoríš?
– Nič. Budem počúvať ďalej.
– Aby nič neskrývala! – Dimka rozvinula tému. – Ak sa chystáš stretnúť s priateľkou, ukáž mi SMS od priateľky. Aby som vedel, že všetko nie je podvod!
– Aha,” povedal Miška a napil sa čaju. – Aby sa o ňu starala ako matka a poslúchala ju ako dcéra. Ak si nejakú nájdeš, ako sa s ňou vyspíš? Je to incest zo všetkých strán.
Dimka sa začervenala.
– Nie, nie, nie, nie,” povedal Dimka, “žiadny incest! Dospelá žena je zrelá, múdra a zodpovedná!
Miška už tušila, že pôjde o peniaze.
– No, po prvé, aby ma neobťažovala na krku! – upresnil fešák. – Aby sa nesnažila získať všetko na môj úkor. Mám pocit, že ma využíva!
– Áno,” povedala Miška. – Taká zvláštna dcéra, ktorá poslúcha, a nemusíš ju kŕmiť. To je super.
– Nerozumiete mi! – Dimka bol rozhorčený. – Po druhé, nechcem, aby ste mi počítali peniaze! Nechcem, aby ste sa ma pýtali, kam sa podeli a prečo ich nemám dosť. Inak sa cítim ako finančný inšpektor!
– Ešte lepšie,” povedala Miška. – Taká zvláštna mama, ktorá sa stará, ale nekontroluje.
– Robíte si zo mňa srandu?! – Dimka udrel päsťou do stola.
– Boh ochraňuj. Obdivujem vašu logiku.
– A vôbec, sme dospelí a o všetko by sme sa mali deliť, o všetky náklady! – namietala Dimka. – Ak chce kávu a ja ju nechcem, môže si ju kúpiť sama! A taxík nech si platí sama! Nie, môže si odo mňa požičať peniaze, ak nemá dosť. Ale môže mi to vrátiť, ja si to zapíšem!
– Takže ty si ten, kto potrebuje rummejera,” uzavrela Miška. – Rozdelíme si nájom, podelíme sa o vysávač, každý budeme mať vlastnú poličku v chladničke, budeme sa striedať v čistení záchoda.
– No a čo! – Kamarát vyskočil. – To je fér!
– Počkajte chvíľu, čo s tým má spoločné ženskosť? – Miška to objasnila.
– V žiadnom prípade! To je najdôležitejšie! Že sa na ňu môžeš spoľahnúť! Aby to nebolo všetko jednostranné! A to je to najdôležitejšie. Ruka v ruke. Plece pri pleci!
– Dobre,” zhrnula Miška. – Úprimný kamarát, ktorý sa stará ako matka a počúva ako dcéra. Teraz už viem, čo je to ženskosť, ďakujem.
O týždeň neskôr sa Miška stretla s Nasťou v malej kaviarni. Dievča vyzeralo unavene, ale držalo sa dôstojne.
– Ako to ide? – opýtal sa.
– Fajn,” povedala Nasťa nevrlo. – Žijem s mužom, ktorý sa správa ako šesťročné dieťa, ale vyžaduje, aby sa s ním zaobchádzalo ako s kráľom.
– Povedzte mi o tom viac.
– Viete, čo ma najviac fascinuje? – Nasťa sa zasmiala, ale bol to trpký smiech. – Chce, aby som bola nezávislá, ale len vo veciach, ktoré sa ho netýkajú. A ukazuje sa, že jeho sa týka všetko.
– Ako čo?
– Nemám napríklad právo vybrať si reštauráciu, pretože má svoj názor. Nemám právo vybrať si film, pretože má svoje preferencie. Ale tampóny si musím kupovať sama, pretože je to “ženská vec” a jemu je to trápne.
Miška sa usmiala.
– A vyžaduje si aj romantiku,” pokračovala Nasťa. – Ale romantika v jeho predstavách je, keď uvarím večeru, on si ľahne na pohovku a potom milostivo súhlasí s intimitou. Samozrejme, iniciatíva musí vyjsť odo mňa, lebo inak si nie je istý, či ho chcem.
– Logické,” povedala Miška. – A ak nechceš?
– Na tom nezáleží. Ak nechcem, som frigidný. Ak ho chcem, som štetka. Existuje stredná cesta presne päť minút mesačne, keď má dobrú náladu.
– Ale najviac obdivujem jeho postoj k peniazom,” oprela sa Nasťa na stoličke. – Všetko musí byť spravodlivé tak napoly, vieš? Ja platím za svoje jedlo, on za svoje. Za jeho taxík, za jeho oblečenie, za jeho zábavu.
– To je fér,” povedala Miška.
– Samozrejme! – Nasťine oči zažiarili jedovatým ohňom. – Obzvlášť férové je, keď tri hodiny upratujem jeho byt a on mi to veľkoryso dovolí zadarmo. Alebo keď uvarím večeru pre dvoch a on zje svoju polovicu a požaduje, aby som zaplatila svoj podiel z nákupu.
– Čo robíte?
– A ja si vediem vlastný zoznam,” Nasťa vytiahla zošit a zamávala ním. “Hodina upratovania stojí päťsto rubľov. Varenie večere – tisíc. Pranie košieľ – tristo za kus. Sex je za dve tisícky, lebo som profesionálna herečka rozkoše.
Miška sa takmer zadusila čajom.
– Vážne?
– Čo si myslíte? – Nasťa sa od srdca zasmiala. – Ak hráme kapitalizmus, hrajme fér. Zatiaľ mi dlhuje sedemdesiatosemtisíc rubľov.
– A viete, čo je na tom najzábavnejšie? – Nasťa pokračovala. – Úprimne sa považuje za pokrokového človeka. Pretože odo mňa nevyžaduje, aby som zostala doma a mala deti.
– Je to od neho veľkorysé.
– To sa stavte! Dokonca ma nechá pracovať. Ale musím pracovať tak, aby som nenarušila jeho pohodlie. To znamená, že musím byť k dispozícii vždy, keď potrebuje pozornosť, podporu alebo len niekoho, na kom si môže vybiť zlú náladu.
– Čo keď máte zlú náladu?
– A ja nemôžem mať zlú náladu,” Nasťa sa tvárila naivne prekvapene. – Veď som žena! Mala by som byť zdrojom harmónie a pokoja. A ak som unavená alebo nahnevaná, je to preto, že sa mýlim.
– Mýlite sa?
– No áno! Správna žena je vždy dobre naladená, vždy vás podporuje, vždy sa teší na intimitu a nikdy nemá vlastné potreby.
Miška pokrútil hlavou.
– Čo budete robiť?
– Čo môžem urobiť? – Nasťa pokrčila plecami. – Budem naďalej hrať úlohu domácej gejše, ktorá sa aj sama živí. Alebo si nájdem inú možnosť. Keď už hovoríme o inej možnosti, – Nasťa sa šibalsky usmiala. – Nepotrebuješ priateľku?
— Mne? — prekvapil sa Miško.
– Áno. Si normálny muž. Nepotrebuješ, aby žena bola matkou, dcérou, milenkou a bojovým kamarátom zároveň.
– Ako si môžete byť takí istí?
– Žiadate o to?
Myška sa zamyslel.
– Viete, ja naozaj nie. Myslím, že by som mal od ženy vyžadovať len jednu vec – aby bola pri mne šťastná. A zvyšok sa už nejako dostaví.
– Vidíš,” súhlasne prikývla Nasťa. – A váš priateľ chce získať univerzálneho robota s funkciou intimity.
– Áno,” súhlasila Miška. – Jediný problém je, že roboty sa ešte nenaučili milovať.
– Možno je to tak lepšie? – navrhla Nasťa. – Inak by sa doňho nejaké dievča zamilovalo a on by jej dal zoznam požiadaviek.
Smiali sa súčasne.
– Viete, čo som si uvedomil? – povedala Nasťa a dopila čaj. – Dimka si nehľadá ženu. Hľadá mamičku, ktorá sa oňho postará, ale ktorá nebude mať právo ho kontrolovať ani od neho nič vyžadovať.
– A chce aj dcéru, ktorá ho bude poslúchať a obdivovať,” dodala Miška.
– A milenku, ktorá bude vždy pripravená a nikdy nepovie nie.
– A kamarát na boj, ktorý si všetky výdavky rozdelí na polovicu.
– A upratovačku na upratovanie zadarmo.
– A terapeut, ktorý si vypočuje všetky sťažnosti na život.
Znova sa zasmiali.
***
Týždeň uplynul v dlhom čakaní. Miška si uvedomoval, že rozuzlenie je nevyhnutné, a nemýlil sa. V utorok ráno mu zavolala Nasťa.
– To je všetko,” povedala stručne. – Odchádzam.
– Kedy?
– Už balím. Môžeš prísť? Potrebujem morálnu podporu.
Miška prišla o pol hodiny neskôr a našla Nasťu, ako ukladá knihy do škatúľ. Na pohovke ležali úhľadne poskladané veci.
– Kde je Dimka? – spýtal sa.
– V práci. Nechám tu kľúče a odkaz. Už mu to neviem vysvetliť.
— A čo si napísala v odkaze?
Nasťa mu podala list papiera. Miška čítala: “Dimka, vzťah sa skončil. Kľúče sú na stole. Účet na 78 000 rubľov zostáva v platnosti. Tvoja bývalá hospodárka, kuchárka, milenka a súdružka.”
– Ťažko,” poznamenala Miška.
– Zaslúžil si to,” odvetila Nasťa sucho.
Dimka sa na druhý deň objavila u Mišky. Vtrhol do bytu červený od rozhorčenia.
– Uvedomuješ si, čo to… čo urobila! – kričal od prahu. – Utekala preč! Ako zlodejka! A nechala nejaký hlúpy odkaz!
– Videla som ten odkaz,” odpovedala Miška pokojne.
– Čo na to poviete?! Tvoja priateľka sa zbláznila! Čo je to, do pekla, 78 tisíc? Za čo? Za bývanie v mojom byte?
– Za domácu úlohu, ako som pochopil.
– Akú prácu?! – Dimka mávol rukou. – Upratovala pre seba! Sama si varila! Nútil som ju k tomu?
– Nenútila som ju,” súhlasila Miška. – Len som jedol, čo navarila, a býval v byte, ktorý upratovala.
– No a čo?! Žili sme spolu! Je to normálne!
– Tak prečo si musela platiť za jedlo sama?
Dimka sa zarazil.
– To je… to je iné! Dohodli sme sa, že si to rozdelíme!
– Vrátane domácich úloh?
– Aké domáce úlohy?! – Dimka bola rozhorčená. – Ženy to všetko milujú! Varenie, upratovanie! Je to ich prirodzenosť!
– Áno,” prikývla Miška. – Je to ich prirodzenosť milovať neplatenú prácu.
– To si zo mňa robíte srandu! – Dimka udrel päsťou do stola. – Myslel som si, že ma pochopíš! Ale ty si na jej strane!
– Nie som na nikoho strane,” odpovedala Miška. – Len sa snažím pochopiť logiku.
– Nemá to žiadnu logiku! Je to mrcha! Urobil som pre ňu všetko a ona…
– Čo presne ste pre ňu urobili?
Dimka bol zmätený.
– No… nech býva v mojom byte! Zdieľal som s ňou posteľ! Vzal som ju do reštaurácie!
– Je to na nej.
– No a čo?! – Dimka začala vrieť. – Čo mi za to dala? Nič okrem problémov! Stále s niečím nespokojná, stále niečo zlé!
– Možno preto, že vaše požiadavky sú protichodné?
– Žiadne rozpory! – zakričal Dimka. – Chcem normálnu ženu! Pochopenie! Starostlivú! Nezávislú!
– Kto vás vypočuje, postará sa o vás a podporí sa.
– Áno! Čo je na tom zlé?
Miška pokrútil hlavou.
– Viete čo, choďte si ho nájsť. Možno ho nájdeš.
***
Uplynuli tri mesiace. Dimka naozaj hľadala. Zoznamoval sa, chodil na rande, kládol si požiadavky. Z nejakého dôvodu sa dievčatá z jeho života rýchlo vytratili.
A Nasťa zostala. Najprv si prenajala izbu, potom jej Miška ponúkol, aby sa k nemu nasťahovala.
– Dočasne,” spresnil. – Kým si nenájdeš niečo vhodné.
– Dočasne,” súhlasila.
Ale čas plynul a Nasťa si nehľadala iné miesto na bývanie. A Miška jej to nepripomínala.
***
– Viete, čo je zvláštne? – Nastya povedala jednu noc. Sedela v kuchyni s notebookom a pracovala na nejakom projekte.
– Čo?” povedala Miška a umývala riad.
– S tebou varím, pretože chcem. S ním som varila, lebo som musela.
– Aký je v tom rozdiel?
– S vami varím to, čo mám rád. Viem, že to oceníš. S ním som varila to, čo požadoval, a to nebolo to isté.
Miška si utrela ruky a sadla si vedľa neho.
– Ešte niečo?
– A s vami môžem míňať peniaze na to, na čo chcem. Nemusím sa obávať, že ma budeš kontrolovať.
– A ja to neurobím.
– Ja viem,” usmiala sa Nasťa. – Preto ich chcem minúť na nás oboch.
– Príroda to vymyslela šikovne,” poznamenala Miška.
– Čo je čo?
– Keď človek nie je nútený, chce sám robiť pekné veci.
Nastia zavrela notebook a otočila sa k nemu.
– Miška, ideme von?
– Je to tak?
– Žijeme spolu a je nám dobre.
– Tomu sa hovorí randenie,” zasmiala sa Miška. – Alebo chceš pečiatku do pasu?
– Nie,” zasmiala sa aj Nasťa. – Chcem, aby to tak zostalo. Chcem, aby to bolo pre nás dobré.
– Bude,” sľúbila Miška a pobozkala ju.
***
Dimka prišla o šesť mesiacov neskôr. Vyzeral strhaný a podráždený.
– Všetky ženy sú bláznivé! – vyhlásil od prahu. – Je nemožné nájsť normálnu!
– Čo sa stalo? – spýtala sa Miška.
– Áno, niekoho som stretol. Pekná, inteligentná, pracuje. Chodili sme spolu mesiac. Vysvetlil som jej, ako by mal fungovať vzťah. Viete, čo povedala?
– Čo?
– Povedala, že nehľadám ženu, ale sluhu s intimnou funkciou! Viete si predstaviť tú drzosť?
— Predstavujem, — kývol Miska.
— A druhá dokonce prohlásila, že potřebuju maminku, ne kamarádku! To je prostě hrubost!
– Dimka, napadlo vás niekedy, že problém môže byť vo vašich požiadavkách?
– V čom je problém?! – rozhorčil sa muž. – Navrhujem spravodlivý, rovnocenný vzťah! Všetko je spoločné, nikto nikoho nevykorisťuje!
– Rozdelili sme si všetko okrem domácich úloh.
– No, ženy rady varia! – Dimka sa začala vzrušovať. – A upratovanie! To je ich…
– Príroda, áno. To som už počul.
V tej chvíli prišla do kuchyne Nasťa. Keď uvidela Dimku, prekvapene zdvihla obočie.
– Ahoj,” povedala. – Ako to ide? Našla si novú obeť?
– Veľmi vtipné! – Dimka naňho vyštekla. – A ty, ako vidím, si sa pekne usadil!
– Usadiť sa? – Nasťa sa usmiala. – Žijem s mužom, ktorý si myslí, že som mu rovná. Skús to, bude sa ti to páčiť.
– Hľadám rovnocenného partnera! – Dimka bol rozhorčený.
– Hľadáš pohodlnú,” opravila ju Nasťa. – Sú to rozdielne veci.
– Dobre, – zasiahla Miška. – Dimka, veľa šťastia pri hľadaní. A my musíme ísť.
– Kam? – spýtal sa Dimka.
– Do divadla,” odpovedala Nasťa. – Na premiéru.
– Kto platí? – opýtal sa Dimka uštipačne.
– Čo vás to zaujíma? – Miška sa čudovala.
Nasťa mu objala ruku.
– No tak, prídeme neskoro.
***
A Dimka sa stále pozerala. Hľadal ženu, ktorá by mu bola matkou, dcérou, milenkou a kamarátkou zároveň. Ktorá by sa oňho starala, ale neovládala ho. Poslušnú, ale nezávislú. Sebestačnú, ale bez vlastných potrieb.
A čudoval sa, prečo sa všetky ženy ukážu byť “zlé”.
