Mám jediného syna Andrewa. Vychovala som ho sama. Vyštudoval univerzitu, našiel si prácu, začal trochu zarábať. Teraz má 24 rokov a nedávno sa rozhodol oženiť. Vedela som, že k tomu raz dôjde, ale nemyslela som si, že sa to stane tak skoro, najmä preto, že si k nám domov čoskoro niekoho privedie.
Jeho vyvolená má 23 rokov, volá sa Maria. Pracuje ako recepčná v salóne krásy – dva dni je v práci, dva dni doma. Už tri mesiace býva u nás, v mojom byte. Môj syn sa ma opýtal, či sa k nám môžu po svadbe nasťahovať, povedal, že je to na krátky čas, kým sa im podarí vyzbierať zálohu, tak som súhlasila.
Veľmi rýchlo som však svoje rozhodnutie oľutovala, pretože nová nevesta sa za taký krátky čas začala považovať za domácu v mojom dome. To pre mňa nie je príjemné. Pretože ona má v rodine určité pravidlá, musím sa im podriadiť. Tu sme mladí, nemohli sme si také niečo dovoliť.
Nemá rada moje raňajky, ale ani sama si nechce variť. Musím im robiť ovsené vločky s banánmi, kivi a sušeným ovocím. Takisto musím ráno robiť mokré upratovanie v byte a byť moderná. Musím si zmeniť účes a vymeniť šatník.
Maria nemá rada varenie ani upratovanie. V ich izbe je neustále neporiadok a ja tam ani často nechodím, aby som sa neotravoval.
Nech je to akokoľvek, čo určite nechcem, je pokaziť si vzťah so svokrou hneď na začiatku. Zároveň však nechcem, aby mi v mojom dome šéfovala. Som zvyknutá, že sme so synom mali v rodine vlastné pravidlá. A je pre mňa ťažké prijať to. Chápem, že syn má teraz manželku, je to jeho žena, ale byt je môj.
Nemôžem od nich žiadať, aby sa odsťahovali, syn nezvláda nájomné. Byt je veľký, majú samostatnú, svetlú a útulnú izbu. Môžem sa so svokrou porozprávať, povedať jej, že nechcem, aby mi vládla?
Mimochodom, moja snacha má so svojou matkou skvelý vzťah. Aj svokra môjho syna ho má rada. Nedávno nás prišla navštíviť. Snacha, ktorej neprekážala jej matka, mi vládala, čo mám robiť, kde mám sedieť, čo mám pripraviť na stôl, ako mám servírovať. Najzaujímavejšie je, že svokra to počúvala a nereagovala.
Môjmu synovi sa manželkino správanie veľmi nepáči, ale nechce sa s ňou hádať. Ona je preňho dôležitejšia ako ja. Miluje ju viac ako mňa. A predtým to bolo úplne inak. Ako sa mám správať, aby som svoje dieťa v prvom rade neurazil?

