Jej matka začala s Oli hovoriť o manželstve, keď mala dvadsaťdva rokov.Práve vtedy sa objavil vhodný kandidát. Adrian bol o šesť rokov starší, pracoval a dobre zarábal. Jej matka tvrdila, že lepšieho muža by si nenašla. Ola doňho nebola bláznivo zamilovaná, ale rozhodla sa počúvať svoju matku a odpovedala kladne, keď ju požiadal o ruku.
Takto začali spolu žiť. V ich vzťahu pracoval len on. Predtým to prediskutovali a rozhodli sa, že to tak bude lepšie, a Ola ľutovala, že jej titul zostane nevyužitý.A jej matka povedala: – Prečo potrebuješ prácu?
Prečo sa stresovať? Manžel vás úplne podporuje, žite a užívajte si, lepšie sa starajte o dom, varte dobroty. Keď sa jej narodila dcéra, musela úplne zabudnúť na prácu. Ola sa snažila dobre zvládať domáce práce, ale po roku jej manžel začal príliš často miznúť v práci a chodiť na služobné cesty. Ola sa cítila znepokojená a zdieľala svoje obavy s matkou.
Tá jej povedala: – Vymýšľaš si nezmysly, Ola! On ti všetko zabezpečuje, pracuje, a ty si myslíš také nezmysly. Adriana je veľmi rodinne založená, to vidím. Ako čas plynul, manžel bol voči nej čoraz chladnejší a služobné cesty boli čoraz častejšie.Raz v manželových veciach našla balíček s krásnou dámskou spodnou bielizňou.Myslela si, že jej kúpil darček.
Ola čakala na darček od manžela, no nedostala ho. Mama sa to snažila zľahčiť, no Ola mala podozrenie – neskôr sa ukázalo, že oprávnene. Počas jednej prechádzky náhodou uvidela Adriana, ako sa bozkáva s inou ženou. Zrútil sa jej svet. Doma mu to povedala, a on pokojne priznal, že miluje inú – Máriu – a s Olou chcel zostať len kvôli dcére.
Ola bola zdrvená, rozvod ju hlboko zasiahol, najmä jej sebaúctu. Sedem rokov žila v ilúzii. No po čase sa rozhodla postaviť na vlastné nohy a začať odznova – s vedomím, že má veriť najmä sebe, nie názorom iných, dokonca ani svojej matky.
