– Zdalo sa, že je to vták… Nie, bolo to zvláštne.
Keď sa loď priblížila, všetci sa na seba zmätene pozreli. Mačka sa zúfalo zmietala vo vode a ledva sa držala na hladine. Bola červená, mokrá a úplne vyčerpaná.
– Páni!” Viktor pokrútil hlavou. – Ako sa sem dostal? Na breh je to kilometer a pol!
– Možno vypadol z lode? – navrhol jeden z turistov.
– Alebo ho odniesol prúd,” dodal ďalší.
Kocúr žalostne zamňaučal a pokúsil sa doplávať k člnu, ale zjavne mu ubúdali sily.
– Dobre, chlapci, rybolov môže počkať, – rozhodol Viktor a schmatol rybársku sieť. – Musíme toho nešťastníka zachrániť.
Nebolo ľahké mačku chytiť – bola vystrašená, škriabala sa, vrhala sa zo strany na stranu. Nakoniec mu však podstrčili sieť a zviera opatrne vytiahli na palubu.
– Chudáčik je úplne vyčerpaný,” vzdychol si Viktor a zabalil trasúcu sa mačku do starej bundy. – Ako dlho vydržal vo vode?
Kocúr sa schúlil v rohu paluby a pozeral na mužov ostražitými, vystrašenými očami. Mokrá srsť mu trčala na všetky strany, fúzy sa mu šklbali.
– To je ale fešák,” povedala manželka jedného z turistov. – A je veľmi mladý.
– Mali by sme ho vziať k veterinárovi,” povedal Viktor znepokojene. – Veterinár kocúra vyšetril a všetkých upokojil, že prehltol slanú vodu.
Veterinár mačku vyšetril a všetkých upokojil:
– Zdravá, hoci vyčerpaná. Dehydrovaný, vystrašený, ale odolný. Po desiatich dňoch odpočinku bude ako nový.
– Možno by sme mali hľadať majiteľov? – opýtal sa Viktor.
– Mohli by sme vyvesiť oznámenie. Ale musí byť zatúlaný. Mne to pripadá ako pouličné zviera.
Viktor vzal mačku domov. Jeho manželka Galina nového “hosťa” srdečne privítala:
– Ach, ty si taká chudá! Teraz ťa vykrmíme!
Prvých pár dní sa mačka chúlila pod pohovkou a vyliezala len na jedlo. Pomaly začal skúmať svoj nový domov. O týždeň neskôr už vrčal, keď ho Galina láskavo hladila po chrbte.
– Vieš, – povedal Viktor a obrátil sa na svoju ženu, – možno by sme ho mali nechať u nás? Je nepravdepodobné, že sa majitelia objavia.
– Mne to nevadí,” usmiala sa Galina. – Už dlho som snívala o tom, že budem mať mačiatko. Ako ho nazveme?
– Lucky,” odpovedal Viktor okamžite. – Nie každý sa dá zachrániť na otvorenom mori.
Keď kocúr počul svoje nové meno, zdvihol hlavu a hlasno mňaukol, akoby na znak súhlasu.
Prešiel mesiac a Lucky sa plne začlenil do rodiny. Na prahu sa stretol s Viktorom, zohrieval sa na Galininých kolenách a v kuchyni si šikovne vyprosil rybu. Ale stále sa vyhýbal vode, dokonca sa opatrne približoval k svojej miske.
– Pravdepodobne má psychickú traumu,” povedala Galina svojim susedom. – Po takomto zážitku sa niet čomu čudovať.
– Alebo to tak možno zariadil osud? – Uvažovala susedka Taťjana Nikolajevna. – Sama som prišla priamo za vami.
Viktor láskavo poškriabal mačku za uchom:
– Možno to bol naozaj osud. Dobre, že sme v ten deň išli na ryby. Inak…
Červenovláska sa mu otrela o ruku a spokojne zamrmlala, akoby chcela povedať: “Bude to v poriadku. Teraz som s tebou. Navždy.”
Viktor a Galina súhlasili bez slov.
Niekedy sa pomoc poskytnutá v správnej chvíli zmení na to najneočakávanejšie šťastie. Niekedy spása neprichádza tam, kde ste ju hľadali, ale skutočné šťastie pláva k vám. Hlavné je nepremeškať túto chvíľu, keď vás niekto potrebuje. Veď práve v takýchto chvíľach do vášho života vstupuje nová, nečakaná láska. A hoci začiatok ich zoznámenia bol znepokojujúci – práve v ťažkých chvíľach sa často vytvárajú tie najsilnejšie putá.
