“Stalo sa zvykom, že sa rodina obrátila na nás. Nech sme sa snažili akokoľvek, vždy mal niekto čo povedať. Najlepšie komentáre však mala mama mojej manželky. Neželám jej nič zlé, ale jedného dňa si svokra tie poznámky odpustí.”
Pripravoval som naliehavú správu, keď mi manželka zavolala a povedala, že práve videla svoju mamu. Bože, tak to môžem zabudnúť na prácu, kým sa Lidka nevydá na svoju rodičku. Už som si na to zvykol…
– A čo povedala mama?
– Tomu neuveríš!
V Lidkinom hlase bolo cítiť radosť, čo ma naozaj vyviedlo z miery, pretože jej vzťah s mamou nikdy nebol ukážkový a náš posledný “sebecký” nápad spred dvoch mesiacov ho ešte viac pokazil.
Museli sme sa rozhodnúť, ponuka nemohla čakať
Začalo sa to pred Štedrým dňom. Lidka chodila ako boľavá – rozčuľovali ju moje nerovnako položené topánky, kričala na psa. Keď upratovala, myslela som si, že mopom vydrhne dieru do podlahy. Vedela som, že má vo firme veľa práce, ale muselo ísť o niečo iné. Pravdepodobne čakala, kým sa o ňu začnem zaujímať. Tak som sa začala zaujímať.
– ‘Zlatko, čo ťa trápi? Možno mama?
– Daj mi pokoj! Mám toho všetkého už dosť! – hodila tanier do sušičky s takou razanciou, že sa jeden z pohárov skotúľal a rozbil ho na drobný mak. – Vidíte! Už to nezvládam!
Prišla som k nej, objala som ju a požiadala som ju, už bez posmechu, aby mi všetko povedala. Sadli sme si na pohovku. Bolo to vlastne slovné, nervózne a smutné. Ukázalo sa, že v nej hlodá otázka Štedrého večera. Odkedy sme sa presťahovali do nového domu, stalo sa zvykom, že rodina sa u nás rozpadla. Moja mama, svokra, strýko, Lidkina sestra, môj brat s deťmi. Lidka si musela vziať voľno, aby mohla nakupovať a variť. Ja som upratovala, jazdila po darčekoch a pripravovala výzdobu. Po štedrovečernej večeri sme boli úplne vyčerpaní a aj tak sa vždy niekto tváril krivo kvôli menu alebo darčeku. Medzi moje najobľúbenejšie komentáre však patrili tie, ktoré vychádzali z úst mojej svokry. Táto žena presne vedela, ako vychádzať s mojou zónou, aby ju rovno vyfackala. A to ešte nebol koniec.
Potom sme museli navštíviť jednu mamu, potom druhú. Moja svokra by sa urazila, keby sme prvý deň Vianoc išli k mojej mame a nie k nej. Vedela som, že Lidka by sa potom na to vykašľala. Najmä preto, že nemala šancu si oddýchnuť, pretože sa vracala do práce, kde musela pred Novým rokom tvrdo priškripnúť.
– Snívam o tom, že nič neorganizujem. Aby som sa len tak zvalila na pohovku a pozerala na televíziu.
Dokonale som ju chápala, aj ja by som sa najradšej vyhla tomu šialenstvu. Dokonca aj náš pes sa na Vianoce schovával v kútoch. Premýšľala som, ako tento problém vyriešiť. Vraj by jedna z mám mohla zorganizovať Vianoce, ale ktorá? Pretože moja svokra by sa mohla uraziť bez ohľadu na výber. Okrem toho by sme aj tak museli pripraviť niekoľko jedál a Lidkinu mamu je naozaj ťažké potešiť.
Nakoniec som prišla s geniálnym nápadom
– Musíš byť blázon! – odfrkla si Lidka, keď som ju oboznámila s podrobnosťami plánu. – Ako si myslíš, že to dokážeš! Len tak utiecť? Usadiť sa v kúpeľoch? Na Vianoce, aj na Silvestra! A kto sa postará o Azora? Ten s nami nepôjde. A mama? Mám ju nechať samu?
– Môžeme ju vziať so sebou, bude to super, ako na vojne, – zažartoval som.
Lidka sa krivo usmiala.
– Zlomyseľne. Čo keby sme ju niekam poslali, hm? – Zachichotala sa s iskrou v oku, pre ktorú som ju miloval.
– Najradšej na koniec sveta, – odvetil som a ona na mňa pohrozila prstom.
Hotel, do ktorého som chcel vziať svoju manželku, patril môjmu kolegovi z univerzity. Nachádzal sa v nádhernom prírodnom prostredí v Mazurskej jaziernej oblasti a bol špičkovo vybavený – s bazénom, saunou, vírivkou, masážnym salónom a kúpeľmi. Najprv elegantný, intímny Štedrý večer. Potom bujarý silvestrovský večierok. Medzitým sme mohli relaxovať, ako sme chceli. Museli sme sa však rozhodnúť pomerne rýchlo, ponuka nemohla čakať do poslednej chvíle.
– Hm, medzi Vianocami a Silvestrom by som si musel vziať voľno….
– No, vezmete si ho! Teraz si na rade ty. Prečo musíš byť vždy k dispozícii a zavalený prácou?
– Pokúšaš, diabol.
O niekoľko dní neskôr sa Lidka spýtala s veľmi zmäteným výrazom v tvári:
– Teddy, ako povieme mame o našom vianočnom úteku?
Potešil som sa, lebo táto otázka znamenala, že sa mojím nápadom vážne zaoberá.
– Normálne. ‘Mami, na Štedrý deň a Silvestra ideme preč. Postaráš sa o nášho psa?
– Hlúpe! – predala mi potľapkanie po pleci.
V hĺbke duše si moja žena už pravdepodobne balila kufre, ale toxická láska medzi ňou a matkou jej bráni urobiť odvážne rozhodnutie.
– Miláčik, ja to vyriešim – sľúbil som.
– No… dobre, – odpovedala s váhaním.
Nechcel som, aby bola na pohovore. Na Christininej reakcii mi nezáležalo – vedel som, že nebude nadšená -, ale pre Lidku bolo lepšie, keď počula skrátenú verziu.
– Tak som zavolal – vyhlásil som na druhý deň. – ‘Tvojej mame to nevadí, ale pre Azora budeme musieť zohnať niekoho iného.
Čo sa týka cenzurovaných detailov, svokra vyjachtala: “Ak je to tvoja vôľa”, načo buchla pečaťou, akoby to bolo odtiaľto na Nový Zéland. Neprekvapilo ma, keď počas nášho pobytu na Mazúrach – pretože sme tam išli a Azora opatrovala moja mama – Christine nedvíhala telefón. Poslala dcére len suché vianočné pozdravy a priania pekných chvíľ. Neželám jej nič zlé, ale jedného dňa ju tieto humory prejdú.
Najdôležitejšie je, že čas strávený na Mazúrach nám veľmi prospel. Oddýchli sme si. Každý deň sme sedeli v saune a vo vírivke. Bolo to romantické, lenivé aj vášnivé. Po štedrovečernej večeri sa však Lidke zhoršila nálada.
– Čo ak bude sedieť doma sama? – vzdychla si a pomyslela na svoju matku.
– Mala stráviť Vianoce so svojou sestrou.
Táto informácia však manželke náladu nezlepšila. Musela som niečo vymyslieť.
– Poď, vezmem ťa tancovať.
– Musíš sa zblázniť! Veď v okruhu päťdesiatich kilometrov nie je žiadna diskotéka. Okrem toho sú na Štedrý deň všetky kluby zatvorené.
– Ale nie ten náš… – odpovedal som so záhadným úsmevom.
Pripojil som prenosný reproduktor k svojmu smartfónu a spustil zoznam skladieb na párty. Naliala som nám víno a vyzvala Lidku k tancu. Bavili sme sa. Vyprázdnili sme pritom dve fľaše vína a myslím, že práve preto som to tak roztočil, pretože ja som sotva kráľ tanečného parketu. Noc sa skončila takým ohňostrojom, že som sa čudoval, že sa na nás hostia za stenou budú na druhý deň hlúpo usmievať. Alebo by sa z toho niečo vyliahlo? Boli sme manželia už štyri roky, bol najvyšší čas myslieť na deti!
Po návrate sme navštívili moju mamu. Rozprávala nám, koľko zábavy zažila s Azorom. Smiali sme sa až po podpazušie, keď sme počúvali, ako sa psovi páčil “Kevin sám doma” a ako ľutoval, že na Silvestra nemohol ísť s “babičkou” do divadla. V Lidkinej práci bol pokoj. Spoločnosť sa však bez nej nezrútila. No, ale svokra… Milostivo súhlasila so stretnutím v meste, kde pri káve ďalej buzerovala a sotva pár slovami vyrozprávala oslavy u druhej dcéry. Vôbec sa nepýtala na to, ako sa nám darí. Utešovala som Lidku, že ju to raz prejde. Okrem toho to nebolo prvýkrát, čo sa na ňu mama urazila. Pravdepodobne ani naposledy. Lidka by si na to už mala zvyknúť.
Náš útek bol úplne úspešný
Napriek tomu ma tento nadšený telefonát od manželky prekvapil. Práve sa rozlúčila so svojou toxickou mamou a zdalo sa, že je celá v pomykove.
– Ospravedlňujem sa, viem, že je príliš skoro oznamovať takéto správy, ale myslel som si, že táto správa by ju mohla zmierniť….
To znamená, že Lidka povedala svojej matke o tehotenstve. Náš masurský útek bol totiž úplne úspešný. Lidka bola už po prvých testoch, gynekológ potvrdil šiesty týždeň.
– A čo si upokojovala?
– Áno!” Povedala, že sa na to chcela spýtať už dávno, ale bála sa, že ju okríknete.
– Jasné. Akoby tvoja matka mala nejaký odpor voči miešaniu sa do našich záležitostí. A už sa tak veľmi obáva môjho názoru.
– Ach, Teddy, netráp sa. Najdôležitejšie je, že tvoja mama je veľmi šťastná a už začína skladať výbavičku.
– Bože… – zastonala som, keď som si predstavila, ako Krystyna terorizuje Lidku tým, že jej ukladá tehotenskú diétu a dáva rady. – Hlavne, aby ti to neprerástlo cez hlavu.
– Bez obáv, miláčik. Budem sa beztrestne prejedať čipsami a nechám si dieťa potetovať hneď, ako dovŕši osem rokov.
Nahlas som sa zasmiala. Zdieľala som Lidkinu radosť, pretože šťastná manželka je šťastný manžel.
