Moji rodičia nás mali dvoch. Som o deväť rokov mladší ako môj brat Slawek. Otec a matka ho vždy zbožňovali.
– Je náš prvorodený syn, náš dedič a naša pýcha. Narodil si sa, aby si sa o nás staral v starobe. Vždy budeš žiť s nami, – opakovala moja matka.
Vôbec som nechápal, prečo to hovorí. S pribúdajúcimi rokmi ma to rozčuľovalo čoraz viac. Keď Slávek dostal štvorku z matematiky, považovalo sa to za veľký úspech. To, že som dostával samé päťky, sa považovalo za normu.
– Dievča by malo mať v škole dobré výsledky! – Hovorili mi to.
Rodičia začali veľa šetriť a zaplatili bratovi školné. Otec si privyrábal v práci, kde pracoval sedem dní v týždni a bol prepracovaný.
Jedného dňa si jednoducho ľahol do postele a už nevstal. V spánku dostal infarkt. Bolo to práve v roku, keď Slawek ukončil štúdium na univerzite.
Našiel si prácu, ale nikdy na žiadnej pozícii dlho nezostal. Niekedy už po troch mesiacoch, inokedy po šiestich mesiacoch ho požiadali, aby dal výpoveď. Aj tu si preňho matka našla výhovorky.
Potom som skončil strednú školu a išiel na denné štúdium na univerzitu.
O rok neskôr sa môj brat oženil. Moja matka bola veľmi šťastná. Veď jej obľúbený syn sa čoskoro stane otcom a ona bude mať vnúčatá.
– Kasia, ty odpočívaj, nič nerob! Všetko urobím sama! – povedala svojej neveste.
Slawek a jeho žena sa k nám nasťahovali. Bola som nútená spať v kuchyni.
Nepáčilo sa mi, že sa moja mama tak veľmi snaží vyhovieť jeho manželke. Opakovala mi to:
– Nechcem, aby si myslela, že som zlá svokra. Kasia musí byť v tomto dome šťastná. Musím sa o ňu starať, Slávek ju má tak rád!
O rok neskôr zomrela naša stará mama, otcova matka. Samozrejme, svoj jednoizbový byt odkázala môjmu bratovi. Mladý pár však v tomto byte nechcel bývať.
– Myslím, že by sme sa mali spolu presťahovať do tohto malého bytu. Slawekovi a Kasi prenechám svoje dve izby s kuchyňou. Čoskoro budú mať deti a v tejto jednoizbovke po babičke im bude tesno,” povedala mi mama.
Nemalo zmysel sa s ňou hádať. Urobili sme, čo chcela.
Potom som dokončila štúdium a vydala sa. S manželom sme si prenajali izbu s kuchyňou, chceli sme bývať sami, ale neplánovali sme mať čoskoro potomkov.
Slawek mal syna, ktorý sa, samozrejme, tiež volal Slawus, po otcovi.
Kasia nepracovala a mama si od nás s manželom neustále požičiavala peniaze.
Pre rodinu môjho brata to bol ťažký život. Slawek nezarábal toľko, aby si mohol dovoliť všetko. Mama mi stále vysvetľovala, že musia vychovávať dieťa a jej dôchodok je príliš nízky na to, aby im mohla stále pomáhať. Chodila za mnou po peniaze a žiadala, aby sme s manželom podporovali vlastného brata.
Z nejakého dôvodu zabudla, že nie sme milionári a že bývame v prenajatom byte.
Prešlo päť rokov a Kasia sa stále nezamestnala a vtedy môjmu manželovi došla trpezlivosť.
– Nerozumiem tomu! To si sa narodil, aby si stále pomáhal Slawekovi? Prestaň mu už konečne dávať peniaze! Šetríme si na vlastný byt!
Mama sa na nás veľmi nahnevala a prestala s nami hovoriť. Trvalo to tri roky.
Za ten čas sme si s manželom kúpili vlastné hniezdo s hypotékou a narodilo sa nám dievčatko.
Keď mala moja Natálka sedem mesiacov, zavolal mi brat:
– Máme problém! Naša mama si zlomila krčok stehennej kosti. Teraz je v nemocnici, ale čoskoro ju pustia, potrebuje starostlivosť. Ty si na materskej dovolenke! Tak choď bývať k mame a staraj sa o ňu. Moja žena sa nebude starať o svoju svokru! Ty si jej dcéra! Mala by si to urobiť ty!
Preto som musela opustiť manžela a ísť s dieťaťom do jednoizbového bytu? Rozhodli sme sa, že si ju vezmeme k sebe.
O dva mesiace neskôr mi mama oznámila, že už napísala závet, v ktorom svoj dvojizbový byt odkázala Slawekovi.
– Žiadna veľká vec! Veď máš manžela! On si na všetko zarobí! – povedala mi.
Po šiestich mesiacoch sa matka zotavila a chcela sa vrátiť do jednoizbového bytu. Ukázalo sa však, že sa nemá kam presťahovať. Brat ho predal.
– Bol to môj byt! Tak som ho predal! Nechajte teraz moju matku bývať u vás!
Za peniaze získané z predaja kúpil Slawek auto pre seba a svoju ženu. Samozrejme, kúpil aj nový nábytok pre svoju milovanú Kasi a zvyšok peňazí práve minuli.
Bol som nahnevaný a povedal som:
– Mami, vrátiš sa do svojho dvojizbového bytu. Tam, kde býva tvoja nevesta a tvoj syn. Veď si ho odkázala Slávkovi, tak so mnou bývať nebudeš! Ty si spravuj svoj majetok, ako chceš. My s manželom budeme žiť, ako uznáme za vhodné.
– Ale Kasia a Slawek sa budú hnevať. Sú zvyknutí byť sami!
– A mne je to úplne jedno! Nikdy ťa moje želania nezaujímali! – Odpovedala som jej.
Bol som neoblomný. S manželom sme mamu presťahovali do jej dvojizbového bytu. Samozrejme, moja švagriná bola veľmi nešťastná z toho, čo sa dialo. Ich syn teraz býval s nimi v jednej izbe.
Môj brat mi povedal:
– Povedal mi: “Ty si sa narodila, aby si sa starala o svoju matku! Prečo by teraz mala žiť so mnou?
– Veď ona ti odkázala svoj byt a ty si predal ten po starej mame, tak sa o ňu musíš starať! Nebudeš si budovať šťastie a ľahký život na môj úkor! Od matky som nedostala ani cent. Si jej obľúbený syn a ona bude žiť s tebou!
Potom mi začala volať moja matka a často sa sťažovala na svoju nevestu. Ukázalo sa, že jej syn aj jeho manželka jej veľmi ubližujú. Môj manžel vtedy dal mojej matke radu:
– Jednoducho roztrhaj závet v prítomnosti svojho syna a jeho manželky. V krátkom čase sa k tebe bude správať lepšie. Skúste to, nebudete ľutovať!
Tak to aj urobila. Teraz sa môj brat a jeho manželka správajú k mojej matke normálne.
Len ja ju nikdy nenavštevujem. Prečo? Pretože Slawek a Kasia ku mne prechovávajú obrovskú nevraživosť. Nenaplnil som svoj životný osud. Mne je to však úplne jedno.
Nikdy som neočakával, že mi niekto pomôže, ale ani nedovolím, aby ma niekto zneužíval.
