Tetiana čakala, kým sa jej demobilizovaný syn vráti domov. Varila všelijaké dobroty, pripravovala civilné oblečenie, obávala sa, ako sa doň zmestí… Syn prišiel domov večer. A nie sám. Sprevádzalo ho dievčatko a asi trojročný chlapec… “Mami, zoznám sa s našimi hosťami Innou a Antošom…”
Po jedle, keď sa najedení hostia odobrali do svojich izieb spať, Stas rozprával matke príbeh, ako sa zoznámil s dievčatkom a synom. Stas čakal na odchod vlaku na železničnej stanici v Kyjeve, keď k nemu pristúpilo dievča a požiadalo ho, aby sa postaral o jej syna, kým ona bude stáť v rade pri pokladni.
– Ako sa voláš, chlapče?” spýtal sa Stas, keď osameli. – Mama ma volá Antoška a stará mama Galja ma volá bastard,” odpovedal chlapec jednoducho. – A ako ťa volá otec?” – Otec je teraz v nebi. Pokračovali vo voľnom rozhovore a jedli zmrzlinu. Nakoniec prišla Inna. “Nie sú lístky,” zvolala, “sú vypredané tri dni dopredu.
Kde budem tie tri dni s chlapcom bývať? Dievča nám povedalo, že vyrastalo v detskom domove na Zakarpatsku. Má tam izbu v obecnom byte. Vydala sa za nováčika, presťahovala sa do dediny neďaleko Kyjeva a žije s manželom u jeho rodičov. Jej svokra brala svoju nevestu za svoju, a keď Innin manžel zahynul pri dopravnej nehode, svokra ju vyhodila.
A teraz sa chcela vrátiť do svojej izby, ale vzhľadom na meškanie by nemala dosť peňazí na návrat. Stasov vlak sa chystal nastúpiť a chlapec navrhol: “Inna, poďme k mojej mame. Je to milý človek. Náš dom je veľký, je tam dosť miesta. Ak sa ti bude páčiť, môžeš si nájsť prácu. A ak sa ti nebude páčiť, môžeš sa vrátiť k sebe.
Tak Inna a Antoška začali bývať v dome Tetiany a Stasa. Antoška volala Tatianu babka a Stasa otec. Inna zakaždým ťahala syna za nos, ale Tetiana ju zastavovala so slovami, že on vyrastie a pochopí. A potom už nebolo čo chápať. Stas a Inna sa do seba zamilovali a vzali sa. A čoskoro sa im narodila dcéra… Niekedy k nám šťastie prichádza na nečakaných miestach. Je dôležité neminúť ho a nepremeškať svoju šancu.
