Keď som prechádzal okolo supermarketu, na prahu stála stará pani, v jednej ruke držala tyčinku so salámou a chlebom a v druhej vrecia s nákupom. Zastavil som, lebo som si všimol, že plače.
-“Stalo sa vám niečo? “Tak prečo plačeš?” čudoval som sa. Potom mi babička vyrozprávala príbeh, ktorý sa jej stal v supermarkete. Je dôchodkyňa, má veľmi málo peňazí, a tak väčšinou jedáva najlacnejšie potraviny, ktoré nájde vo výpredaji.
Nakupovala a hľadala niečo na večer, keď k nej zrazu pristúpilo asi osemročné dievčatko: “Babička, čo potrebuješ? “Ako to myslíš?” “No, čo potrebuješ kúpiť v obchode?” opýtalo sa dievčatko nedočkavo.
Babička bola trochu v rozpakoch: – Dieťa, prišla som kúpiť chlieb… – Zavolám otca, on ti kúpi všetko, čo potrebuješ! Onedlho k nim naozaj prišiel vysoký muž.
– “Nečuduj sa, máme s Nasťou tradíciu: ona si môže v supermarkete vybrať ľudí, o ktorých si myslí, že potrebujú pomoc, a ja im kúpim všetko, čo potrebujú. Nehanbi sa, pokojne mi to povedz,” vysvetlil muž.
Babička sa ešte viac zahanbila a začala odmietať, ale nikto ju nepočúval. Dievča trvalo na tom, že vie, že potrebuje pomoc. Tak babička kúpila celú tašku potravín, ako aj chlieb a obľúbenú klobásu. Žena bola veľmi dojatá takýmto milým prístupom cudzích ľudí.
