Osud tomu chcel, že môj syn spoznal svoju budúcu manželku na internete. Dlho komunikovali na diaľku, pretože dievča bolo z iného mesta.
Môj syn sa do nej zamiloval, a tak si jedného dňa zbalil veci, odišiel za manželkou, sľúbil, že sa o mesiac vráti a privedie dievča k nám, ale zostal v manželkinom meste a našiel si tam dobrú prácu. Čoskoro sa vzali a ja a môj otec sme boli pozvaní. Moja nevesta bola pekné, milé dievča, takže mi tie nosy nevadili, najmä keď si ju vybral môj syn.
Po svadbe žili mladomanželia v prenajatom byte, a keď moja nevesta otehotnela, kúpili si dvojizbový byt. Často si telefonujeme, ale syn a vnuk mi tak chýbajú, že nám nestačí telefonovať. Snacha ma pochopila, kúpila nám lístky na vlak a pozvala nás na týždeň na návštevu.
Veľmi som sa potešila, nakúpila som vnukovi darčeky, pripravila nejaké dobroty a išli sme ich navštíviť. Hostiteľka nás srdečne privítala a pohostila výborným jedlom. Pri stole sme sa bez prestávky rozprávali a smiali.
Dohodli sme sa, že na druhý deň si pôjdeme pozrieť mesto, a išli sme spať. Keďže mali dvojizbový byt, myslela som si, že s manželom budeme spať v ich posteli. – “Pripravím ti posteľ v detskej izbe.
Máme pohodlný nafukovací matrac,” vysvetlila mi snacha. Viete, ona nechce, aby v jej posteli spali cudzí ľudia. Môj syn sa snažil manželku presvedčiť, ale moje nervy povolili. – “Nebudem spať na podlahe. Za čo ma máš? Budeme nocovať v hoteli. Do synovho domu už nikdy nevkročím a svoju nevestu už nechcem vidieť. Aké poníženie!
