– Dobrý deň, volám sa Michail. Minulý rok som bol na dovolenke s vašou manželkou… Prosím, nepozerajte sa na mňa takto. Krehký muž, ktorý zazvonil pri dverách a vysypal informácie na domáceho, zbledol, keď videl, ako Stasova tvár očervenela a jeho päste sa zaťali.
“To ste si pomýlili,” zamumlal hosť. “Poď sem,” Stas ho chytil za golier a vtiahol do bytu. “Čo to robíš?” Michail zakričal. “Nechaj ma to dokončiť!” “Takže si mi ešte nepovedal všetko? Teraz mi povieš všetko! To je skvelé! “Samozrejme, že poviem, preto som sem prišiel. Ale nepozeraj sa na mňa tak.
Bojím sa.” – “Chceš, aby som ťa pobozkala?” – “Nemusíš ma bozkávať. Len počúvaj. – Počúvaj čo? Ako si spal s mojou ženou? – Nič sme nerobili. A nemohlo to byť. Mám ženu a deti. Tu máš, pozri sa na fotku. – Takže si podviedol aj svoju ženu? – Nikoho som nepodviedol. Pozrite sa na fotku.
Dievča na vozíčku! – Takže ty chceš zabiť choré dievča? – Stas chytil Michaila za hruď. – Konečne ma počúvaj! Tu je nová fotka. Dievča je už na nohách. Sama! Rozumieš? – Nie. – To preto, že ma nenecháš v pokoji hovoriť. Tvoja žena vyliečila moju dcéru! – Ako ju vyliečila? Ona nie je lekárka! – Požičala mi peniaze!
– “Chceš povedať, že moja Anna ti dala peniaze na liečbu svojej dcéry?” “Áno.” “Podozrieval som ju, že je svätá!” Stas zmätene zažmurkal. Svätica. Ponúknuť takú sumu peňazí cudzím ľuďom? Nie, samozrejme, sľúbil som, že všetko vrátim do haliera. Tak som prišiel a priniesol som ti sto tisíc. Toto je polovica. Druhú polovicu ti prinesiem, keď ju vyzbieram. S najväčšou pravdepodobnosťou do roka. Len som si myslel, že aj ty potrebuješ peniaze.
– Peniaze? Aké peniaze?! Snažíš sa pokaziť to, čo moja žena urobila s nejakými peniazmi? Táto svätá žena?! Chceš ju uraziť?! – Chráň Boh. Aby som urazil Annu Iľjičnu. Ale my sa za ňu ako rodina modlíme. – Vie Anna, že dievča chodí? – Nie. – Tak to urobme. Ty a celá rodina prídete v nedeľu k nám domov. Prekvapíme Annu. A zabudni na peniaze. Lepšie je minúť ich na zlepšenie dcérinho zdravia.
