Vo veku jedného roka zostal chlapec sirotou. “Netreba ho zahrievať!” povedala prísne stará opatrovateľka. keďže som istý čas pracovala v detskom domove, môžem s istotou povedať, že je to dosť náročná práca. Neviem, prečo som sa rozhodla pracovať práve tam, pretože nad každým novým dieťaťom plačem a bojím sa o jeho osud. Samozrejme, môj manžel je proti mojej práci, keď vidí môj emocionálny stav, keď prídem domov.
Trvá na tom, aby som dala výpoveď. Ale ja nemôžem odísť, pretože kto bude mať tie deti tak rád ako ja? V sirotinci je veľa úžasných príbehov, ale tento mi utkvel v pamäti najviac. Bol už večer a my sme dostali telefonát z nemocnice. Povedali, že nám dnes privezú ročného chlapčeka.
Jeho rodičia sa totiž dostali do nehody, ktorú neprežili, a dieťa zostalo okrúhlou sirotou. Nemal tu žiadnych príbuzných, tak ho poslali k nám. Dimu k nám priviezli v policajnom aute a bol veľmi vystrašený a zmätený. Bolo vidieť, že sa veľmi bojí, hoci neplakal. Bolo zrejmé, že chlapec je v šoku. Keď mi Dimu odovzdali, mal som pocit, že mu srdce vyskočí z hrude.
Zašepkal som mu do ucha, že sa nemá báť. V tej chvíli sa na mňa pozrel a po lícach sa mu skotúľali slzy. Nebola to však žiadna detská hystéria, ktorú všetci videli. Bol ticho a slzy sa mu len kotúľali po okrúhlych detských lícach. Jednoducho nechápal, kam sa podeli jeho rodičia a akí cudzí ľudia sú okolo neho.
Bolo mi ho veľmi ľúto, a tak som ho vzal na noc do svojej izby. Chcela som ho upokojiť a prečítať mu rozprávku. Keď Dima zaspal, v spánku sa stále triasol a búšilo mu aj srdce. Toto vzrušenie sa prenieslo aj na mňa. Keď som videl, ako ťažko sa Dima prispôsobuje, venoval som mu viac pozornosti. Cítil som, že sa stále trápi. “Prestaň ho naháňať! Nie je nič, čo by ho mohlo zahriať. Stále musí žiť… sám,” povedala stará sestra prísne.
A to ja nemôžem, preto som jej slová nechala prejsť okolo seba. Hneď ako som mala príležitosť, hrala som sa s Dimom. A viete čo? Vyhodili ma kvôli tomu. A dôvodom bola moja “profesionálna neschopnosť”. Ukázalo sa, že s niektorými deťmi sa nedá zaobchádzať zvláštnym spôsobom. To asi nikdy nepochopím. Je smiešne, že som sa s Dimom nemohla rozlúčiť, a tak som mu ponúkla adopciu. Môj manžel súhlasil, keď to dieťa videl na vlastné oči. Nechcela som chlapca nechať na tom chladnom mieste. Tak som sa stala prvýkrát matkou.
