S prvým manželom som mala smolu. Žili sme s ním päť rokov, potom sme sa rozviedli. Žili sme v mojom trojizbovom byte, ktorý som zdedila. Tento byt kedysi patril mojej starej mame. Nezhody v rodine sa začali, keď sa moja svokra rozhodla nasťahovať k nám. Šesť mesiacov po tom, ako sa nasťahovala, sme podali žiadosť o rozvod.
Zbalila si veci a odišla. Náš syn zostal so mnou. Nedávno dovŕšil 15 rokov. Pred tromi rokmi som sa druhýkrát vydala. Má 40 rokov. Pracuje ako vodič. Zarába dobré peniaze. Nasťahoval sa ku mne, pretože svoj dom prenechal bývalej manželke. Jedného dňa mi povedal, že jeho bývalá manželka si našla nového muža a chce si vziať ich dcéru.
Tak priviedol svoju dcéru k nám domov. Vypratala som pre ňu svoju izbu, odstránila som odtiaľ svoje veci, aby dievča malo svoj vlastný priestor. Dievča malo silnú povahu, bolo prudké a svojhlavé. Už od prvého dňa pobytu začala byť neposlušná, hádzať záchvaty hnevu a nedala môjmu synovi pokoj.
Nebola spokojná s tým, že môj syn má veľkú izbu a ona spí v malej; otcovi vtipkovala, že môj syn si ju doberá; v skutočnosti je však môj syn zdržanlivý a dobre vychovaný, neurazí sa. Je to skutočná manipulátorka. Otec svoju dcéru vždy bránil, ospravedlňoval ju.
Bola veľmi vyberavá, čo sa týka jedla, vedela mi to povedať: “Toto mi nechutí, toto nejem, uvar mi niečo iné.” Minulý týždeň sa práve prejavil vrchol jej temperamentu. Požiadala som ju, aby upratala izbu, pretože z miesta, kde spala, sa šíril hrozný zápach. Povedala mi, že som nikto a nemám právo rozkazovať.
Pripomenul som dievčaťu, že je v mojom dome, a ak sa bude naďalej takto správať, môže si zbaliť veci a vrátiť sa k matke. Môj manžel sa svojej dcéry zastal. Povedala som mu, že už nechcem, aby jeho dcéra bola v mojom dome, a dodala som, že ak má námietky, môže s ňou odísť.
