Vika už čakala na svojho manžela a rodinu pred pôrodnicou. Sedela, pozerala na dieťa a nevedela, čo má všetkým povedať, že to nie je jej dieťa. Zrazu k nej prišla jej sestra: “Čakali sme na teba.
Chceš ukázať dieťa svojej rodine?” spýtala sa a jemne sa usmiala na Viku a jej dieťa. “To nie je moje dieťa,” povedala zrazu Vika, “jeho matka ležala so mnou.
Porodila syna a hneď ho opustila. Dcéru som porodila za hodinu. Ty si mi priniesla cudzie dieťa. Sestrička zakrúžila očami.
Pracovala už takmer desať rokov, ale niečo také ešte nikdy nevidela. Nuž, v živote je všetko raz prvýkrát. Vike priniesli jej dcéru.
Podľa zápachu spoznala, že je to dcérina krv, objala dcéru a vyšla s ňou za manželom. – Je všetko v poriadku? Nejako si meškala… – spýtal sa muž v aute.
– Ach, keby si len vedel… – povedala Vika. Doma všetko povedala manželovi. Celú noc o tom diskutovali a uvedomili si, že to bol osud. O mesiac neskôr sa malej Aline narodilo dvojča.