Bola som v slzách… Vzala som dcéru domov, povedala, že je strašne hladná. Spýtala som sa jej: “Prečo si hladná? Po štvrtej hodine máš predsa obed, nie? Nejedla si, alebo si sa najedla?” – Mami, ja som dnes nejedla… NEKATEGORIZOVANÉ Až som sa rozplakala… Veziem dcéru domov, hovorí, že je strašne hladná. Spýtala som sa jej, prečo je hladná. Po štvrtej hodine máš predsa obed, nie? Nejedla si, alebo si ma nenakŕmila?”
– Mami, dnes som nejedla… 7. septembra 2023 Beriem dcéru domov, hovorí, že je taká hladná. Tak sa pýtam. ⠀ – Prečo si hladná? Po štvrtej hodine máš predsa obed, nie? Nejedla si alebo si sa nenakŕmila? – Mami, dnes som nejedla. – Čo sa stalo? Nebolo to dobré? – Neviem, asi to bolo dobré. – Dcéra, vysvetli mi ľudsky, čo sa stalo. – Mami, nenadávaj mi. Stejskova (Štepánova) mama nemá peniaze na obed, tak dojedá až po nás.
A dnes všetci na telesnej výchove pobehovali a jedli obedy a ja som na obed meškala. Bol som posledný, moja porcia čakala a Styopa bola stále hladná. A mne ho bolo tak ľúto, že som mu dala svoju. ⠀ Začala som plakať, na jednej strane ma neteší, že moje dieťa zostalo hladné, ale na druhej strane som šťastná, že mám také dobré dieťa. Vychovávam ho správne. Uplynie trochu času, máme rodičovskú konferenciu.
A potom sa začína ďalšia trhová stanica. Všetci sa zhromaždili, aby zakričali, chudák učiteľka nevie, komu má odpovedať. ⠀ Potom jedna z matiek nastoľuje otázku jedla. Hovorí, že nie je spokojná s tým, že Štěpán jedáva po deťoch, že im svojím výzorom kazí chuť do jedla, a žiada o niečo. Hoci som sa s dcérou rozprávala – on neprosí, sedí bokom, kým nemajú obed. Deti sú jednoducho milšie ako rodičia, dajú im jablko alebo rezeň. Všetci sa dobre bavia a Štepina mama sedí s červenými tvárami.
Kričal a rozmýšľal, či ho vykázať z jedálne. ⠀ A máme tu mamu Oksanu, ktorá má privilegované stravovanie. Neviem, prečo ju Stepanova rodina nemá, ale buď si nemohli vyzdvihnúť doklady, alebo nie sú na zozname príjemcov. A Oksana sama nie je bohatá. Je tam veľa detí. Tak sa postaví a povie: “Drahí rodičia, prosím, buďte chvíľu ticho a vypočujte ma. Počujete sa zvonku?
Teraz diskutujeme o tom, či zakázať dieťaťu vstup do jedálne, aby dojedlo po vašich deťoch! Aké deti plánujete vychovávať? Vyrastú z nich citliví a láskaví ľudia, ktorých rodičia vyčítajú svojmu detskému spolužiakovi kúsok chleba? Aj keď sú to naše deti, ktoré sa delia. Deti sú múdrejšie ako my všetci. Máme dve možnosti: pokračovať v robení hluku, alebo by sme možno mali robiť niečo iné?
Navrhujem, aby sme sa podieľali na kúpe Stepanovho jedla. Je to dobrý chlapec, neuráža deti, so všetkými sa kamaráti. Je to len jedno dieťa, len dieťa. Bude tu niekto chudobnejší o päťdesiat hrivien?” ⠀ Stepanova mama sa najprv bála namietať, a tak Oksana otvorila peňaženku, vytiahla z nej dvesto hrivien a položila ich učiteľovi na stôl. Nastalo mŕtvolné ticho. Všetci sa odmlčali.
Potom sa postavil otec jedného z dievčat a tiež položil peniaze. A potom nastala reťazová reakcia. Len jedna matka, mimochodom, z bohatej rodiny, sa nezúčastnila, povedala, že nemieni kŕmiť chudobných. ⠀ Peniaze na stravu sme zbierali v škole až do konca školského roka. ⠀ O dva dni neskôr prišla moja dcéra, šťastná a spokojná, a povedala mi to: ⠀ – Mami, vieš si predstaviť, že teraz s nami jedáva aj Štepka, je taký šťastný a hlavne sýty!
