Na svoje sedemnáste narodeniny dostal Pavel ako darček krásne zabalenú škatuľu. Chlapec ju otvoril a zamrzol od radosti. Nový prístroj! Nečakal, že dostane taký drahý darček, preto bol nadmieru šťastný. Bol to on, kto stratil svoj starý telefón. Zabudol ho niekde v športovej škole.
Zostať v dnešnej dobe bez gadgetu je skutočná tragédia a Pavlo mal silný pocit, že neprišiel o telefón, ale o končatinu, pretože zoslabol. Nemohol sa skontaktovať ani so svojimi kamarátmi. “A tu máš nový gadget, všetky problémy sú vyriešené
.” “Pašo, zavolaj babičke, nehovoril si s ňou, odkedy si stratil telefón. Je zarmútená. Dobre, mami. Chlapec vytočil babičkino číslo na pamiatku. Olesja Jakovlevna sedela smutne pri okne a pozorovala, ako vietor mieša lístie na stromoch. Smútok bol ťažkým bremenom na jej pleciach. Pred piatimi rokmi sa jej jediná dcéra a jej rodina stali účastníkmi nehody. Odvtedy starenke v rodine nikto nezostal a ona zostala na svete úplne sama.
Jediným snom tejto ženy bolo čo najskôr odísť na druhý svet. Zrazu zazvonil telefón. Bol to starý, tlačidlový telefón, darček od jej dcéry. Olesia ho zo zvyku nabila, pretože jej už dlho nikto nevolal. Keď uvidela neznáme číslo, jej staršia tvár sa prekvapene pretiahla. “Babička, ahoj, tu Pavlo, tvoj vnuk.” – Vnuk? – Áno! Ako sa máš? Ako sa máš?
-Dobré… A potom Paša hodinu rozprával o svojom obchode. Starenka sedela a počúvala so zatajeným dychom. Veľmi sa tešila. – No, babka, musím bežať do triedy! – Áno, vnučka, zavolaj mi častejšie… Žena sa rozplakala. – Babka, čo to robíš? Budem ti volať každý deň! A Pavlo naozaj zavolal. Ale o týždeň neskôr mu mama povedala:
– Paško, prečo nevoláš babičke? “Ja som ťa o to prosila.” – Ako to myslíš? – Priamo. Chlapec vytočil číslo. – Babička, prečo si povedala mame, že som ti nezavolal? – Drahá, mrzí ma, že som ti to nepovedal hneď. Mala si zlé číslo, ale bolo mi tak príjemné ťa počuť, že som ti to nepovedal! Žijem úplne sám, nemám žiadnu rodinu… Na druhý deň sa Pavlo s rodičmi chystal na stretnutie s novou babičkou.
