– Dcéra, na čo myslíš? Z nejakého dôvodu si dnes taká pochmúrna, taká smutná. Nevyzeráš ako ty. Povedz mame, čo ťa trápi.” Mama sa usmiala na Táňu, ktorá nič nejedla a pozerala von oknom. Dievča si ťažko vzdychlo a chvíľu mlčalo, akoby zvažovalo, či má matke prezradiť tajomstvo. A potom sa priznala: “Neviem, ktorého ženícha si mám vybrať. Dvaja páni jej ponúkli manželstvo Matka prekvapene prestala jesť boršč. “No, páni! Vedela, že jej dcéra chodí s Mykolom, chudobným dedinským chlapcom. Hlavne, že sa majú radi, a potom, človek nikdy nevie, si z radosti a úcty urobia šťastie. “Aký pán?” spýtala sa znepokojene, “vnuk starej mamy Máni, je z Lucka, ide ku mne. Pracuje ako právnik.” – Ten s tým luxusným autom? Ale ja ho nemám rada, – zachmúrila sa Táňa.
– Červenovláska. Je to trochu zavalitý chlap. V klube je plachý, hoci je zjavné, že zo mňa nespúšťa oči. Včera ma odprevadil domov, celú cestu nič nepovedal. A pri bráne, vieš, čo povedal? – Čo? – Povedal, že si ma vezme. – Vezmeš?! – Mama bola opäť prekvapená. – Nie je to príliš skoro? – Je mi to jedno. Milujem Kolku. Aj on ma žiada o ruku. Je s ním zábava. Rozpráva v spoločnosti a stále sa smeje. A pozná toľko vtipov!” – No, z vtipov sa žiť nedá. – Ach, mami, ty si nudná, – vzdychla si Táňa a položila si ruky na tvár. – Rozmýšľam, koho si vybrať.
– Dobre si to rozmysli. Žena si všimla, že Táňa lieta po dome ako okrídlená mačka, keď Kolka zavolala. Stačilo, aby zavrtel prstom, a ona sa za ním bezhlavo rozbehla až na kraj sveta. A keď videla, že do dvora vchádza ryšavý Tolik, rozčúlila by sa a skryla by si tvár. Mama sa na to všetko pozerala a srdce jej pukalo od výčitiek svedomia. Zo svojich skúseností vedela, že asi niet lepšieho robotníka, ako je vnuk babky Máni. Bol pokojný, vyrovnaný a teraz mal miesto na prokuratúre. S takým mužom by sa jej dcéra mala dobre: už má auto a čoskoro dostane byt ako mladá špecialistka.
Dieťa bude ako syr v masle. Na druhej strane, Táňa tú býčiu hlavu Kolku miluje. Zdá sa, že aj on je dobrý chlap, pracovitý, ale nie je seriózny. Sľúbi niečo a na rande nepríde, lebo hrá s chlapmi karty. Uvedomila som si, že je nepravdepodobné, aby moja dcéra mala s takým chlapom dobrý život. Ale čo sa dá robiť – láska. Preto do toho nezasahovala, aby ju Táňa do konca života nepreklínala. Prišiel ďalší ženích Prešiel mesiac. Táňa sa pripravovala na svadbu, ktorá sa mala konať o týždeň. Z dvoch pánov, ktorých si túžila vziať, si vybrala Kolka, veselého a spoločenského pána.
A ten ryšavý Tolik mal byť starším svadobčanom, pretože sa s Kolkou priatelil od detstva. Akokoľvek odmietal, Táňa ho prosila, aby prišiel. Rodičia dievčaťa hradili všetky výdavky na večierok. Ženích bol sirota a jej matka bola kolchozníčka: ako by mohla pomôcť? “Je mi ľúto, dohadzovačka, nie je dôvod na svadbu,” povedala a smutne rozhadzovala rukami. Tánina matka sa nehnevala, lebo chápala, aký je život vdovy. Keby si ju jej terajší manžel nebol vzal, ktovie, ako by s Táňou prežili.
A tak sa im, chvalabohu, darí, ona je účtovníčka a jej manžel je vedúci kolchozu. V predvečer svadby, v sobotu, sa doma pieklo a varilo, nevesta si skúšala šaty a jej kamarátky rozoberali súťaže. Keď Táni zavolal jej snúbenec Kolka, zrazu sa zamračila. “Zbláznil si sa?” povedala cez slzy a zavesila. Bez toho, aby čokoľvek povedala svojim priateľom, vybehla z domu v čiernom. Na ceste ju videli, ako sa dlho rozpráva so svojím snúbencom, ale nikto nevedel, o čom hovorí.
V nedeľu ráno hrali na Taninom dvore muzikanti pre celú dedinu. A dievča bolo oblečené v zamatových šatách pri trpkých svadobných piesňach. Matka radostne požehnala dcéru, hoci nechápala, prečo je dieťa také rozrušené, kam sa podel jej zvučný smiech. Žeby stratila hlas? A keď svadobní hostia vstúpili na nádvorie pri svadobnom pochode, všetci znehybneli.
Jeho priatelia viedli za ruku Kolkovho ryšavého priateľa Tolika. Jeho matka si myslela, že od stresu príde o nohy. Nič nechápala: čo sa stalo? Čo sa to deje? Zbláznila sa, alebo sa jej to len zdá? Ale to nebol sen. Mladý muž bol naozaj právnik Tolik a za ním, opretá o palicu, krívala stará Manka. Táňa, akoby sa nič nestalo (musela všetko vedieť vopred!), pokojne, bez prekvapenia trhala kvet pre svojho nového ženícha.
Aby svojím správaním nerušili hostí, matka a otec tiež pokojne požehnali novomanželom, akoby to bola bežná vec. Keď svadobčania jedli a pili v chate, matka si vybrala chvíľu, aby sa dcére prihovorila. “Čo je to za komédiu?” zasyčala. “Nevyčítaj mi to, veď si beriem Tolika. To je všetko, o čo ide. Večer, keď si rozdelili chlebíčky a hostia konečne odišli, bola Táňa zavretá sama s matkou. Plačúc a padajúc jej na kolená rozprávala matke strašné veci. Kolka si požičala peniaze od cigánov, aby si kúpila moped. Nemal čo vracať. Keď mu priložili nôž na krk, dostal “geniálny” nápad.
Predaj Táňu slintajúcemu Tolikovi. Ten si ponuku prekvapene vypočul a mlčky odovzdal požadovanú sumu. Odvtedy Kolku nikto v dedine nevidel. Odišiel na sever k svojmu strýkovi, ktorý tam dlho pracoval. Jeho matka krátko nato zomrela, nedokázala uniesť hanbu. Odvtedy uplynulo dvadsať rokov. Do dediny sa dostali chýry o Kolkovi. Hovorilo sa, že bol oficiálne trikrát ženatý a že ani netuší, koľko mal partneriek. Zarábal veľa peňazí, ale míňal ich ľavou zadnou. Má aj deti, ale nestará sa o ne, len keď im dá sto hrivien. A Táňa žije celé tie roky šťastne s ryšavým Tolikom. Ten to dotiahol až na krajského prokurátora. Sú šťastní so svojimi dvojičkami. Teraz si Táňa nevie predstaviť, že by sa mohla vydať za grázla, ktorý ju predal. Pretože na svete niet lepšieho muža, ako je jej Tolik. Julija ŠEVČUKOVÁ
