Pred siedmimi rokmi som prišla o manžela a teraz mám štyridsaťdva rokov. Môj syn a dcéra si už založili vlastné rodiny a odsťahovali sa. Po ich odchode život stratil svoje farby. Nebola som zvyknutá byť sama, nič mi neprinášalo radosť. Preto keď mi môj priateľ ponúkol lukratívnu prácu v Taliansku, súhlasila som.
Rozhodol som sa, že toto je moja šanca splniť si dávny sen a kúpiť si dom pri mori. Snívala som o tom odmalička. Tá myšlienka vo mne jednoducho zaiskrila, vdýchla mi život. Práca zahŕňala starostlivosť o 57-ročného Roberta, ktorý bol pomerne bohatý muž.
Pred dvoma rokmi mu diagnostikovali veľmi nebezpečnú chorobu. Musel podstúpiť niekoľko komplikovaných operácií a teraz potrebuje rehabilitáciu, aby sa opäť postavil na nohy. Má tri dospelé deti.
“Prijali ma veľmi priateľsky a ubytovali ma na najvyššom poschodí. S Robertom sme si dobre rozumeli, a to doslova aj nie doslova. Anglicky hovorím veľmi dobre. Spočiatku bol naozaj veľmi slabý, ale vďaka mojej starostlivej starostlivosti sa každým dňom zlepšoval. Zblížili sme sa.
Cítil sa tak dobre, že aj ako muž dokázal vyniknúť a urobil zo mňa dieťa. Bolo to pre mňa nepríjemné zistenie. Najskôr som uvažoval o tom, že sa tohto dieťaťa zbavím. Čoskoro budem mať vnúčatá, nie je vhodný čas stať sa opäť matkou. Ako by na to reagovali moje deti?
Okrem toho som sa bála odmietnutia zo strany Robertových detí. Čo ak by usúdili, že som otehotnela zámerne, aby som si uchmatla časť dedičstva? To je úplná nepravda. Robert bol však veľmi šťastný, keď sa dozvedel o mojom tehotenstve. Ponúkol mi manželstvo a sľúbil mi pohodlný život. Neviem, čo mám robiť.
