Naša matka má už šesťdesiatpäť rokov. Je to takpovediac úctyhodný vek. Pätnásť rokov strávila v zahraničí, kde zarábala peniaze. Treba poznamenať, že zarobila pomerne veľa peňazí. Kúpila si solídny dom a urobila nákladné opravy.
Aj mňa a moju sestru finančne podporovala naša matka. Pridala nám s manželom peniaze a mohli sme si kúpiť priestranný trojizbový byt. A moja sestra si nedávno kúpila drahé zahraničné auto z autosalónu. Mali byt, a tak sa rozhodli kúpiť si auto.
Tak sa stalo, že suma, ktorú nám pridala na nájomnom, bola rovnaká ako suma, ktorú sme minuli na auto, takže sa nikto neurazil. Nedávno mi zavolala mama a povedala, že mala vážny rozhovor. Pozvala mňa a moju sestru k sebe domov. Hneď sme si mysleli, že pôjde o dedičstvo. Lera a ja sme zobrali naše deti a išli sme k mame domov. Obe sme si mysleli, že naša mama sa o dom podelí rovným dielom.
V kútiku duše som však dúfala, že dostanem viac, pretože ja mám dvoch synov a Lera jednu dcéru. Keď sme prišli, mama prestrela stôl, začala sa vypytovať na veci a o všetkom sme sa rozprávali. Rozmaznávala svoje vnúčatá. Len na hlavný cieľ návštevy neprišla reč.
Zrazu sa ozvalo zaklopanie na dvere a do domu vošiel muž, ktorý vyzeral ako rovesník mojej mamy. Priateľsky nám kývol hlavou. Mama nám ho predstavila: “Drahí moji, toto je Yura, budeme sa brať. On je v rozvodovom konaní. Všetok svoj majetok odkázal deťom, takže budeme žiť so mnou.
So sestrou sme sa na seba prekvapene pozreli. Celý večer mama rozprávala o svojom priateľovi, rozprávala príbeh o tom, ako sa zoznámili. Všetci okolo nás hovorili, že by sme mali byť šťastné za našu mamu, ale ja a moja sestra úprimne nechápeme, prečo by to chcela urobiť.
